Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod: Trofim znamená „živiteľ“ a Teofil „Bohu milý“.
Svätí mučeníci Trofim, Teofil a ich spoločníci sú v kresťanskej tradícii uctievaní ako významné postavy, ktoré podstúpili mučeníctvo za svoju vieru v Krista začiatkom 4. storočia v maloázijskom regióne Lýkia. Ich príbeh a odkaz sú dôležitou súčasťou kresťanskej histórie a tradície, aj keď presné údaje o ich životoch a činoch sú čiastočne zahalené do legiend a ústnej tradície, čo je pri starokresťanských mučeníkoch bežné.
Počas vlády cisára Diokleciána (284 – 305), známeho azda najkrutejšími a najtvrdšími perzekúciami kresťanov, boli Trofim, Teofil a ich spoločníci zajatí pre svoju vieru. Predviedli ich pred súd, kde ich vyzvali, aby sa zriekli svojej kresťanskej viery a obetovali pohanským bohom.
Keď to odmietli, podrobili ich rôznym formám mučenia: kameňovali ich, sťahovali z kože, lámali im kolená a takto mučených a viac mŕtvych než živých uvrhli do plameňov, v ktorých ich Božia moc udržala bez ujmy. Oni napriek krutému zaobchádzaniu a bolestivému utrpeniu zostali pevní vo svojej viere a odmietli zriecť sa Krista. Po dlhotrvajúcom trýznení ich nakoniec odsúdili na smrť a podľa kresťanskej tradície sťali okolo roku 300 pravdepodobne v Antiochii.
Vernosť viere až do konca urobila zo svätých mučeníkov Trofima, Teofila a ich spoločníkov príkladné postavy martýrstva. Príbeh týchto odvážnych a vytrvalých Kristových nasledovníkov sa pripomína ako inšpirácia pre kresťanské komunity, ktoré čelia ťažkostiam alebo prenasledovaniu pre svoju vieru. Ich utrpenie je často zobrazované v umení, literatúre a liturgických textoch, čím sa ich odkaz o hodnote neochvejnej viery a obetovania sa pre vyššie princípy šíri ako živé duchovné dedičstvo po celé stáročia.
