Uprostred najposvätnejšieho týždňa v roku liturgia Cirkvi sprítomňuje temnotu, čo predchádza Veľkej noci. Ježiš sedí so svojimi učeníkmi za stolom a hovorí vetu, ktorá musí rezonovať v srdci každého veriaceho: „Jeden z vás ma zradí.“ (Mt 26,21) Nie vonkajší nepriateľ. Nie náhodný človek. Jeden z tých, čo s ním jedli chlieb, čo ho počúvali, čo s ním chodili. Judáš.
Dnes sa opäť pozeráme na Judáša. Nie preto, aby sme si z neho urobili exemplárny príklad zla, ale preto, že jeho príbeh je až príliš ľudský, až príliš blízky. Aj my sme medzi Dvanástimi.
Keď viera vyprchá
Zrada neprichádza náhle. Nie je to náhly pád, skôr postupný proces. Evanjelista Ján naznačuje, že Judáš si „bral z mešca“ (porov. 12,6). Možno sa to začalo nevinne – „len trochu“, „veď nikomu nechýba“, „aj ja si zaslúžim“. Potom prišlo vnútorné ochladnutie, strata dôvery, strata viery. Z Ježiša sa postupne nestal Pán, ale len učiteľ. Nie Mesiáš, ale obyčajný muž.
Keď sa viera zmení na návyk, keď sa Božie slovo prestane dotýkať srdca, keď prestaneme klásť Ježišovi úprimné otázky a začneme ho posudzovať… vtedy kráčame cestou Judáša. Aj my môžeme začať dávať prednosť „veciam“ pred vzťahmi. Aj my si môžeme zameniť lásku k Bohu za lásku k pohodliu, majetku, moci. A napokon sa nám môže zdať, že Kristus sklamal naše očakávania.
Cena človeka
Za koľko sa predáva Boh? Za tridsať strieborných. Cena otroka. O to ide. Keď človek stratí Boha z očí, stratí aj dôstojnosť človeka. To platí nielen o Judášovi, ale aj o našej spoločnosti. Kde niet viery, tam sa ľudský život stáva tovarom. Počatý život, starý človek, chorý, slabý – ak nevidíme Boha, nevidíme už ani hodnotu týchto ľudí. Judáš predáva Ježiša a spolu s ním aj samého seba.
Jeho otázka veľkňazom je desivá: „Čo mi dáte?“(Mt 26,15) Nie: „Čo je správne?“, nie: „Ako mám konať dobro?“ Len: „Čo z toho bude mať?“ Takto sa začína obchodovanie s Bohom. V skutočnosti však Judáš nechce Ježišovu smrť. Keď uvidí dôsledky svojho konania, vráti peniaze. Lenže už je neskoro. Až vtedy pochopí, že to, čo považoval za malý ústupok, skončilo sa tragédiou.
Posledné napomenutie
Evanjelista Matúš zachytáva napätý rozhovor počas večere: „Som to azda ja, Rabbi?“ Ježiš mu odpovie: „Sám si to povedal.“ (26,25) Je to posledný pokus zastaviť Judáša. Posledné upozornenie. Posledný lúč svetla v tmavej duši. No Judáš si ho nevšíma. Ježišova tichá láska mu pripadá ako slabosť. Uveril lži, že je všetko v jeho rukách. Ale keď sa veci vymknú spod kontroly, príde hrôza, výčitky, útek. A napokon osamelosť.
Koľko ľudí si dnes myslí, že Boh je slabý, lebo nezasahuje? Koľkí odmietajú Boha preto, že im nezabránil urobiť chybu? Ale Ježiš nás nevedie ako otrokov. Dáva slobodu. Aj slobodu zradiť. A aj slobodu vrátiť sa.
Cesta od „Azda nie ja?“ k „Som to ja!“
Na tomto mieste sa musíme zastaviť. Nie preto, aby sme odsúdili Judáša, ale aby sme sa pozreli na seba. Možno by sme sa chceli brániť, že Ježišova zrada sa nás netýka priamo. No múdrejšia odpoveď je tá, ktorú nám ponúka duchovná pokora: „Som to ja, Pane. Zmiluj sa nado mnou.“ Lebo aj naše malé kompromisy, naša nevšímavosť, naša ľahostajnosť môžu byť klincami, ktoré pribíjajú Krista na kríž.
Ale aj naše slzy môžu byť ako Petrovo zapretie – nie koncom, ale začiatkom návratu.
Eucharistia ako zlomový bod
Arcibiskup Fulton Sheen pripomína, že Judášova zrada je spätá s Eucharistiou. Najprv Ježiš ohlasuje Eucharistiu, a ľudia začínajú odchádzať. Potom ju ustanovuje, a Judáš ide z večeradla preč. Neprijal Kristovo telo s vierou. Eucharistia nie je len sviatosť, je to skúška vernosti. Aj dnes.
Judáš odišiel od stola. My máme šancu zostať. Prijať Krista. Dať mu priestor. Nech nás neoddelí od neho ani hriech, ani únava, ani pokušenie, ani „striebro“ sveta.
Pripravme sa
Liturgická reč je dnes tichá, zdržanlivá, ale intenzívna. Zajtra vstúpime do Veľkonočného trojdnia. Preto dnes v posledný deň Veľkého pôstu je čas pripraviť si srdce. Pán posiela učeníkov do mesta so slovami: „Môj čas je blízko.“ (Mt 26,18) Aj náš čas je blízko. Čas milosti. Čas obrátenia. Čas daru.
Kristus neprichádza iba ako sudca, ale najprv ako ten, ktorý sa dáva. Jeho slovo je pre unavených, jeho kríž pre hriešnych, jeho krv za Judášov i za nás. Dnes.
