Aj keď Augustín, Bazil Veľký či Ján Zlatoústy neboli na Facebooku, Instagrame alebo TikToku, som presvedčený, že by vo svojich homíliách prízvukovali aj takúto formu zdržanlivosti. Isto by pôstny trojboj – pôst, modlitbu a almužnu – rozšírili aj o vynechanie sociálnych sietí.
Pôstne obdobie je perfektný čas na prehodnotenie našich každodenných návykov a na to, aby sme sa duchovne obnovili. Aby sme vyčistili svoje srdcia od odpadu a urobili miesto pre Ducha Božieho. Aby sme vo svojej duši vytvorili tú správnu pôdu pre rast nového života – presne tak, ako je prikrytá zem v zime snehom, tak ako všetko viditeľné, farebné a plné života na istý čas skryje pod zem, tak aj my vo svojich dušiach ukrývame plody našich rúk, úst či myšlienok, aby sme ich posvätili a aby s Kristom mohli znovu zmŕtvychvstať.
Pôst je tiež dobrá príležitosť na prehodnotenie toho, ako a kedy používame sociálne siete. V predošlom texte sme skúsili načrtnúť tri základné dôvody, prečo je pôst taký dôležitý. Je prekvapujúce, ako pôst od sociálnych sietí zapadá do každého z týchto dôvodov – a to dokonale.
Prvý dôvod: Pôst od sociálnych sietí posilňuje naše srdcia
Sociálne siete sú navrhnuté na bezduché prechádzanie, na vypĺňanie hodín nášho dňa len konzumáciou obsahu o tých najnáhodnejších veciach. Keď máme voľnú chvíľu alebo sa cítime len trochu znudení, siahneme po telefóne a začneme prechádzať svojou obľúbenou sociálnou sieťou, aby sme zaplnili čas. A keď nám telefón zavibruje s notifikáciou, dostaneme dopamínový výbuch a hneď chceme vedieť, čo sa deje.
Ak sa nám však podarí na určitý čas prestať sa zapájať do sociálnych sietí – rovnako ako sa prestávame prejedať počas pôstu –, budujeme svoju vôľu. Dokonca pomáhame svojmu mozgu vyliečiť sa z tejto dopamínovej závislosti. Posilňujeme svoju schopnosť povedať „nie“ každému impulzu a túžbe a vzdať sa vecí, ktoré nie sú až také dôležité. Oslobodzujeme sa od toho, aby sme boli ovládaní svetom okolo nás.
Ako nám hovorí svätý Pavol vo svojom Liste Rimanom:
A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé. (Rim 12,2)
Druhý dôvod: Sociálne siete nám bránia uvedomiť si našu potrebu Boha
Sociálne siete sú postavené tak, aby nás rozptyľovali. Keď sa niečo pokazí v našich životoch, keď prežívame ťažké chvíle alebo keď sme len znudení, je jednoduché otvoriť sociálne siete a stratiť sa v nekonečných príspevkoch, mémach a aktualitách.
Svojim problémom čeliť nemusím, keď sa rozptyľujem nekonečným morom obsahu. A zdá sa mi, že som v pohode. No keďže depresia tak veľmi vzrástla za posledné desaťročie, je jasné, že ako spoločnosť v pohode nie sme. Čím viac času strávim tým, že sa rozptyľujem, tým viac si myslím, že mám všetko pod kontrolou. Rovnako ako keď mám stále plný žalúdok – mám ilúziu, že som v bezpečí a mám svoj život pod kontrolou.
A práve preto sa postím. Preto si vyberám jesť menej, aby som si vypestoval hlad, ktorý mi pripomína obrátiť sa k pokrmu, ktorý nás už nenechá hladnými.
Podobne ak na pár týždňov odstránim Instagram, Snapchat a TikTok – či už zo svojho MacBooku, alebo zo svojich telefónov –, nebudem mať kam utiecť pred tým, čo sa v mojom živote skutočne deje. A jedinou možnosťou bude obrátiť sa zo siete Marka Zuckerberga alebo Elona Muska k sieti Rybára ľudí.
Namiesto toho, aby som zapĺňal svoj čas bezduchým prechádzaním sociálnych sietí, môžem vyplniť malé momenty svojho dňa četovaním s Bohom či rolovaním Písma.
Ako povedal Jonáš, keď bol uväznený v bruchu veľryby:
Keď vo mne klesla moja duša, rozpamätal som sa na Pána a moja modlitba došla k tebe do tvojho svätého chrámu. (Jon 2,8)
Tretí dôvod: Sociálne siete nás rozdeľujú viac ako kedykoľvek predtým
Učia nás myslieť v krátkych frázach a v zjednodušených paradigmách „my verzus oni“. Ukazujú nám to najlepšie zo životov našich priateľov a spôsobujú, že sa cítime hrozne, čo sa týka našich vlastných. Znecitlivujú naše srdcia a mysle voči škodlivosti našich vlastných negatívnych myšlienok, slov a skutkov. A nadovšetko nás stavajú do obrannej pozície.
Ako hovorí Kristus davu v Evanjeliu podľa Lukáša:
Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo vo tme. Daj si teda pozor, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou. (Lk 11,34-36)
Ak si dám prestávku od sociálnych sietí, môžem znovu prosiť o to, aby sa moje srdce naplnilo Kristovým svetlom a aby som mohol začať vnímať svojich blížnych namiesto toho, aby som s nimi bojoval.
A teraz – ako to môže vyzerať prakticky?
Napríklad si môžem nastaviť alarm, ktorý zazvoní každý večer o 21:00. To je signál, aby som odložil telefón.
My doma máme taký zvyk, že si mobilné telefóny nechávame odložené v predsieni. Vytvorili sme si takpovediac dobrovoľnú „pevnú linku“. Telefonujeme či píšeme správy iba tam. Takto zvýšime šancu byť tu jeden pre druhého – nielen našimi telami, ale aj dušami. Ako rodina.
A aj keby vôbec všetko, čo urobíme, predstavovalo odloženie telefónu na pár hodín každý večer, je dosť vysoká pravdepodobnosť, že práve v tomto začujeme Boží hlas.
