Je to nevšedná komunita: tí, ktorí v nej chcú žiť zasväteným životom, skladajú okrem sľubov chudoby, čistoty a poslušnosti aj štvrtý sľub – radosti. Založila ju charizmatická Talianka, ktorá sa nezľakla ani evanjelizácie v podsvetí. Svojím životom a apoštolátom ovplyvnila veľké množstvo osobnosti a celebrít. Jednou z nich je aj operná hviezda populárny tenorista Andrea Bocelli, ktorý sa vďaka stretnutiu s touto ženou stal „cavagliere della Luce“ – rytierom svetla. V praxi to znamená žiť každý deň jednu stať z evanjelia s konkrétnym predsavzatím. Dnes je vo svete už takmer milión takýchto rytierov. Zoznámte sa: Chiara Amiranteová – žena, cez ktorú Boh mení životy.
Svedectvom tejto 58-ročnej odvážnej Talianky je silne zasiahnutý aj slovenský kňaz salezián don Peter Kuchár, ktorý k svedectvu dnes 66-ročného Andreu Bocceliho na svojom blogu napísal: „Chiara a Andrea Bocelli sa stretli na jednej dobročinnej akcii a tam sa to všetko začalo. Už pri zoznamovaní na neho zapôsobilo jej ľudské teplo.
Začali sa rozprávať: „A aj keď som o nej skoro nič nevedel, nevysvetliteľne som chcel vedieť všetko,“ spomína Andrea a pokračuje: „Keď nadišiel čas obeda, prišlo mi prirodzené pozvať ju na obed, aby sa toto rozprávanie s príchuťou ‚rozprávky‘ neprerušilo.
Medzitým Chiarino rozprávanie pokračovalo plynule, súvisle, pokojne a radostne v celej svojej čistote a bezúhonnosti, že sa zdá snom… Presne tak: Chiara rozprávala a nové horizonty sa otvárali môjmu srdcu, mojej mysli, mojej budúcnosti a budúcnosti mojich drahých.“
Určite nás prekvapí jeho úprimné vyznanie: „Spomínam si s určitým dojatím, že na konci večere sa jeden z mojich príbuzných ku mne priblížil a s istou plachosťou mi povedal: ‚Takto šťastní sme ešte pri tomto stole nikdy neboli, nezdá sa ti?‘ A ja som mu dal za pravdu, že je to tak. Počuť takéto vyjadrenie z úst takej slávnej osobnosti, ktorú pozná celý svet a ktorej v živote okrem zraku (čo nie je málo), zdá sa, nič nechýba, je priam revolučná…!”
Prevratná skúsenosť slovenského saleziána
Don Peter Kuchár prežil v komunite Nové horizonty, ktorú založila Chiara Amiranteová, náročných, ale i nezvyčajných päť rokov. Prezradil o tom: „U Chiary som videl zblízka, ako sa rodí nová charizma, pre ktorú si Boh vyvolil túto jednoduchú ženu. Bolo darom stretnúť ju, vidieť jej správanie, bolo to pre mňa istým spôsobom aj revolučné. Obdivoval som, ako bola vo vnútri veľmi slobodnou osobou, ktorá sa na nič nehrala, aj keď ju každý pozoroval. Dokáže spontánne objať ľudí, alebo – ako som videl na jednej oslave v komunite – zatancuje si. Je plná radosti.
Pritom má za sebou neuveriteľný, dramatický príbeh s „ľuďmi noci“. Ona ich tak volá: moji bratia a sestry noci, ktorí potrebujú pomoc. Riskovala život kvôli nim. Ani pre jej rodičov – členov Hnutia Fokoláre – nebolo ľahké prijať úlohu, pre ktorú si ich dcéru vybral Boh. Ona však cítila, že ju Boh volá k tomuto dielu.“
Strach jej nenahnala ani žena, u ktorej si satanisti „objednali“ jej smrť. V Medžugorí vystúpila so svedectvom istá satanistka, ktorá bola poverená zabiť ju. Vybrala sa s nožom za ňou. Charizmatická žena ju však odzbrojila už vo dverách – srdečným objatím a úsmevom! Boli z toho napokon hodiny rozhovorov a obrátenie dievčaťa, ktoré nikdy predtým nezažilo lásku a prijatie, akej sa jej dostalo od „Božej ženy.“ Cez Chiarin dotyk ju zasiahla sila Božej milosti.
„Niektorí pri čítaní jej životopisu plačú, iní sa mi priznali, že ho potrebujú čítať aj dvakrát. Preto Chiara začala s uzdravovaním sŕdc, povolal ju k tomu sám Boh. Mnohí ľudia majú zranenia už od počatia a tie neraz ovplyvňujú celý život človeka i vzťahy. Stávajú sa dokonca vstupnou bránou pre nástup zla. Jedno sa nabaľuje na druhé a potom sa rodí tvrdé srdce. No pod ‚obalom‘ možno objaviť aj kus dobra, zažíval som to denne aj v komunite Nové horizonty,“ doplnil don Peter Kuchár.
Chiara Amiranteová v roku 1991 začala s nočnými návštevami stanice Termini v Ríme, aby pomohla „strateným“. To, čo tu našla, opísala takto: „Vypočula som si zúfalé príbehy krásnych mladých ľudí, z ktorých ilúzia života v umelom raji urobila chodiace mŕtvoly a pripravila ich o dušu. Objímala som deti opustené na ulici. Volanie tohto zástupu mi prenikalo do srdca a ja som sa pýtala: Ale čo s tým môžem robiť ja? Pripadala som si príliš nepatrná a neschopná, potom mi však v srdci zasvietil lúč svetla: Láska je silnejšia, dokáže všetko.“ A tak v roku 1994 otvorili v Ríme prvú komunitu združenia Nové horizonty – s duchovnou terapiou, o ktorej sa u nás vie málo.
Medzi „deťmi noci“
Chiara začala navštevovať rímske podsvetie, pretože túžila nenásilne vstúpiť do životných príbehov mnohých mladých, ktorí sa nachádzali na dne, a podeliť sa s nimi o to, ako Ježiš premenil jej život. „Vtedy som nechyrovala, že ich je nekonečný zástup, celé pokolenie tých, ktorí sú na okraji spoločnosti, zranení, zbavení svojej dôstojnosti,“ priznala.
Túžba slúžiť dušiam siaha u nej do roku 1977, keď spoznala Chiaru Lubichovú, zakladateľku Hnutia Fokoláre. Napísala o tom: „Bolo to na kongrese v meste Rocca di Papa, kde Chiara prišla na besedu. Jedno dievča sa jej opýtalo, aké je jej tajomstvo. Začala nám hovoriť o opustenom Ježišovi: ‚Mojím tajomstvom je láska k opustenému Ježišovi. Pochopila som, že v každej bolesti sa tajomným spôsobom ukrýva Ježiš, ktorý z lásky vzal na seba všetko naše utrpenie. A tak, keď príde nejaké trápenie, slávim, pretože spolu s ním prichádza i on.‘
Toto poznanie,“ píše Chiara Amiranteová, „bolo pre mňa prevratné. Utrpenie teda nie je len skúškou, ale i možnosťou stretnúť sa s Ukrižovaným. V tej chvíli som si pripadala zasiahnutá ohnivým šípom – prenikla ma myšlienka: Ak ma má Boh tak rád, že za mňa dal život, potom nemôžem inak než mu zasvätiť celú existenciu. Na konci svojej reči nás Chiara vyzvala: ‚Zdvihnite ruku tí, ktorí chcete, aby bol pre vás opustený Ježiš všetkým.‘
Zdvihla som dokonca obe ruky. Mala som iba jedenásť rokov, ale bola som si vedomá, že nesmiem strácať čas. Chcela som na Ježišovu lásku odpovedať hneď. Môj sľub bol jasný: Ježišu, chcem ťa nachádzať vo všetkých ľuďoch, ktorí trpia a prežívajú niečo bolestné. Touto skúsenosťou Turíc sa začala i moja láska k evanjelizácii.“
Po ťažkej chorobe, keď jej hrozila slepota, bola zázračne uzdravená a vtedy objavila povolanie „zostupovať“ so zvesťou evanjelia na periférie zúfalých, ktorí upadli do drog a závislostí, stratiac zmysel života. Zatúžila im prinášať radosť, akú dáva len Vzkriesený Ježiš, pričom zažila veľa situácií, keď jej išlo o česť, ba život.
Prekvapila Vatikán
Vráťme sa ešte k skúsenosti, ktorú si z komunity Nové horizonty odniesol don Peter Kuchár, slovenský salezián. Prvý rok služby prežil v spoločnosti „padlých anjelov“ pri bežných praktických prácach, napríklad umývaní riadu. Potom sa dostal do skupiny narkomanov, medzi ktorými žil ako ich brat. Neraz sa cítil ponížený. Za najkrajšie momenty považuje ich úprimné spovede.
„Tie prvé mesiace sa tam dejú hotové zázraky. Oni sú takí nahnevaní na celý svet, na rodičov, na Boha, na Cirkev a v komunite sa z toho pomaly očisťujú. Niektorí aj pätnásť rokov neboli v kostole a zrazu je tam pre nich denne svätá omša, ruženec, spytovanie svedomia, adorácia, intenzívny duchovný život. Prekvapilo ma, že to zvládajú a nebúria sa. Po pár dňoch mi jeden chalan povedal: ‚Počúvaj, na mňa to neskúšaj, ja som ateista!‘ No a po dvoch týždňoch hovorí: ‚A mohol by som sa aj ja vyspovedať?‘
Na druhý deň som ho stretol v kaplnke s ružencom v ruke. Zistil, že mu prináša do duše pokoj. Vidieť človeka, ktorý príde do komunity so zohavenou ľudskou dôstojnosťou, nevie sa ani poriadne porozprávať, lebo tie ťažké závislosti rozbijú celú jeho osobnosť, ale postupne – po pol roku – vidíte úplne iného človeka! Tí ľudia majú problémy vyrovnať sa s minulosťou, až v tejto komunite sa začínajú výčitky svedomia, čo všetko zničili, a to je výzva, aby si človek dal do poriadku vzťahy, modlil sa za ľudí, ktorým ublížil,“ objasnil don Peter.
Zakladateľka združenia Nové horizonty napísala mnoho kníh. Je poradkyňou Dikastéria na podporu integrálneho ľudského rozvoja a Dikastéria pre evanjelizáciu a často si ju prizýva na rozhovory aj pápež František, ktorý si veľmi váži jej apoštolát, pretože jeho ovocím sú uzdravenia duší a obrátenia, ktoré prekvapili aj Vatikán.
Keď Pápežská rada pre laikov v roku 2010 oficiálne schválila Nové horizonty ako medzinárodné súkromné združenie veriacich pápežského práva, koordinátorka jedného z centier združenia v Como Alessandra Melidonisová netajila radosť a vyjadrila to slovami: „Pre nás je to veľký okamih! Akoby nám Kristus chcel povedať: ‚Toto je moja pečať na tom, čo robíte pre ulice tohto sveta, ktorý umiera na nedostatok lásky.‘ Je to pre nás okamih veľkej milosti, veľkého dojatia a pobáda nás k zodpovednosti pokračovať v tom, čo od nás Pán denne žiada, aby sme k nemu znovu privádzali jeho deti.“
Pápež František pri návšteve združenia v jeho ústredí vo Frosinone v roku 2019 uviedol: „Rekonštrukcia života je tiež nezaslúženou milosťou. Všetko je milosť, ale treba ju hájiť prácou a zápasom, aby obchodníci zmaru neprišli urobiť z tohto života opäť hromadu kamenia, trosiek a tehál. Boží ľud často musel ísť dopredu a po porážke späť. Vpred a dozadu. Dopredu a zas dozadu, kým neprišiel Ježiš. Aj jeho zdeptali a na kríži obrátili v trosky. On však svojou mocou bol pre nás naveky Vzkriesený.“
Rytieri v modernej dobe
V združení Nové horizonty slúži viacero kňazov. Nie je pre nich vôbec jednoduché denne žiť s ľuďmi, ktorí sem prišli z „brlohov zla“. Kňazi s nimi okrem vysluhovania sviatostí aj manuálne pracujú. S ľudskými prostriedkami by tu nevystačili, pokiaľ by pevnou súčasťou ich terapie neboli sviatosti, modlitby, adorácie. Ale práve preto sú tu priam denne svedkami zázrakov a tí, ktorí sa tu obrátia, potom chodia do farností a škôl vydávať svedectvo.
Radostná Talianka začínala svoje poslanie bez financií. Dnes má jej združenie stovky centier nielen v Taliansku, ale aj v Británii, Švajčiarsku, Argentíne i Brazílii a tiež tisíce dobrovoľníkov, vyše 700 000 „ rytierov svetla“, takmer tisícku tímov, ktoré slúžia v uliciach, väzniciach, nemocniciach i divadlách v oblasti evanjelizácie a prevencie. „Videla som po celom svete vyrastať mestečká plné svetla. Boli ako majáky, ktoré ukazovali k nebu,“ znie jej výzva k nasledovaniu.
Na Slovensku vyšli zatiaľ tri jej knihy: Zostane len láska, Uzdravenie srdca a Vnútorný pokoj. Keď združenie Nové horizonty slávilo štvrťstoročie svojej činnosti v Taliansku, Chiara pre Rádio Vatikán zbilancovala: „Boli to nesmierne ťažké, ale krásne roky. Keď sa rozhodnete vziať na seba očistec, ktorým nazývam strašné situácie mnohých našich bratov a sestier, nie je všetko vždy jednoduché. Ich slzy a nárek sa stávajú tým, čo nemôžeš ignorovať. Toto všetko však paradoxne prináša radosť, pretože sa každý deň stávaš svedkom zázraku vzkriesenia.“
Netají, že aj ona zažíva prekvapenia od ľudí, ktorým slúži. Píše o tom v knihe Zostane len láska: „Mladí – ktorí sú neúnavní a často ma prekvapia svojou horlivosťou pri evanjelizácii podľa Ježišovej vety ‚Mýtnici a neviestky vás prechádzajú do Božieho kráľovstva‘ (Mt 21,31) – mali okrem misií v uliciach aj ďalší nápad. Rozhodli sa ísť v lete evanjelizovať aj na pláže. V auguste 2003 sme sa v Riccione zapojili do organizovania misií v uliciach a na plážach spolu s inými spoločenstvami… Pán ma naučil, že povolanie zostúpiť do podsvetia neznamená len prijať utrpenie, výkrik mnohých zúfalých ľudí a pokúsiť sa im dať odpoveď, ale znamená to veriť, že aj oni môžu vstať z mŕtvych. A dnes môžem skutočne dosvedčiť, že v Nových horizontoch som videla a každý deň opäť vidím vojsko mŕtvych, ktoré vďaka Duchu Svätému radostne ožíva.“