Siedmi svätí mladíci z Efezu, ktorí zosnuli dvakrát

Redakcia

Redakcia

Svätí siedmi mladíci z Efezu, FB
Svätí siedmi mladíci z Efezu, FB

Siedmi svätí mladíci, ktorých si Gréckokatolícka cirkev pripomína 4. augusta, žili v prvej polovici 3. storočia v maloázijskom meste Efez. Volali sa Maximilián, Jamblich, Martinián, Ján, Dionýz, Exakustodián a Anton. Pochádzali z významných efezských rodín a už od detstva vyznávali kresťanskú vieru.

Keďže sa vydali na vojenskú dráhu, čelili výzvam viery v čase, keď sa cisár Décius (249 – 251) snažil znovu zaviesť pohanské praktiky a prikázal všetkým obyvateľom priniesť obetu bohom. Mladíkov, ktorí odmietli poslušnosť tomuto rozkazu, predvolali pred cisára, kde otvorene vyznali svoju vieru v Krista.

Hoci Décius bol pripravený ich potrestať, pre ich pôvod im poskytol čas na rozmyslenie. Mladíci sa rozhodli odísť z mesta a skryli sa v jaskyni na vrchu Ochlon, kde sa pripravovali na mučenícku smrť. Jamblich, najmladší z nich, chodieval medzitým do mesta prezlečený za žobráka, aby nakúpil chlieb.

Keď cisár Décius zistil, že mladíci sú odhodlaní zotrvať vo viere, prikázal zamurovať vchod do jaskyne, aby tam zomreli. Dvaja tajní kresťania Teodor a Rufín však chceli zachovať ich pamiatku, a tak napísali mená mladíkov a okolnosti ich utrpenia na olovené dosky a tie vložili do medenej skrinky medzi kamene. Lenže mladíci nezomreli, ale upadli do hlbokého spánku, pri ktorom ich telá zostali neporušené. Tento stav trval takmer dvesto rokov.

Za vlády cisára Teodózia Mladšieho (408 – 450) sa objavili herézy, ktoré odmietali vieru vo vzkriesenie mŕtvych. V tom čase majiteľ pozemku, kde sa nachádzala jaskyňa, začal stavať kamennú ohradu, a tak robotníci vchod do jaskyne rozobrali.

Vtedy Boh zobudil mladíkov, ktorí si mysleli, že prespali len jednu noc. Keď však Jamblich opäť išiel do Efezu nakúpiť chlieb, ohromili ho zmeny, ktoré sa v meste udiali: nad bránou videl svätý kríž a ľudia slobodne hovorili o Ježišovi Kristovi. Ale zatkli ho, keď pri nákupe použil mince z čias cisára Décia: vyvolalo to podozrenie, že našiel poklad.

Jamblicha priviedli pred mešťanostu a biskupa, ktorým rozpovedal svoj príbeh. Keď uvideli medenú skrinku s olovenými doskami pri vchode do jaskyne, pochopili, že mladíci sú živým dôkazom Božieho zázraku a vzkriesenia.

Cisár Teodózius osobne navštívil Efez a niekoľko sa s mladíkmi rozprával. Následne pred očami všetkých siedmi mladíci sklonili hlavy a znova zosnuli, tentoraz do všeobecného vzkriesenia. Cisár ich chcel pochovať v truhlách z drahých kovov, ale na základe zjavenia nechal ich telá ležať v jaskyni.

Liturgická pamiatka siedmich svätých mladíkov z Efezu sa slávi dvakrát do roka, 4. augusta a 22. októbra. Jeden deň je venovaný ich prvému zosnutiu a druhý ich druhému zosnutiu. Príbeh týchto mladíkov je symbolom nádeje na vzkriesenie a silu viery, ktorá prekonáva všetky prekážky. Ich odvaha a vernosť sú inšpiráciou pre veriacich po celom svete.

Redakcia
Redakcia DoKostola.sk