Dočkali sme sa obdobia dovoleniek, ktoré nás vytrháva z kolobehu práce, štúdia či každodenných stereotypov. Výborná príležitosť na reset, oddych, reštart. Či je to rezort all inclusive alebo stanovačka v prírode, účel je rovnaký: oddych.
Čo odhaľuje pri pohľade na dovolenku nasadená optika viery? Umožňuje vidieť, že tak ako všetko ostatné, aj voľný čas nám daroval Boh s hlbším účelom. Svätý Augustín to vyjadril známym výrokom, že naše duše odpočívajú najlepšie, keď odpočívajú s Bohom.
Aby to nebola len ďalšia dovolenka, môžeme ju premeniť na púť milosti. Zároveň je to vhodná príležitosť zamyslieť sa nad svojím vlastným postojom k voľnému času a odpočinku. Náš vzťah s Kristom by sa totiž zmeniť nemal, keď sme na dovolenke, berieme ho so sebou, nech ideme kamkoľvek. Či presnejšie vyjadrené, on berie nás. Dokonca dovolenka neruší ani nedeľnú povinnosť zúčastniť sa na svätej omši.
Keď sa vysloví slovo „púť“, väčšina z nás si predstaví cestu na pútnické miesto, ako je napríklad Šaštín, Levoča, Litmanová alebo Lurdy, Fatima či Svätá zem. Putovanie však znamená niečo viac než len návštevu známeho miesta. Púť je v podstate cesta, ktorú vedome podnikáme s Bohom, osobne ho stretávame a naplnení týmto stretnutím sa vraciame domov. Pozvime preto Krista na začiatku svojej cesty, aby nás sprevádzal svojimi milosťami. Vyjadrené ľudskou rečou: Ak sa vedome vydávame na cestu, aby sme sa s ním stretli, Kristus sa otočí a stretáva sa s nami. Práve tieto momenty milosti nám prinesú skutočné hlboké osvieženie, ktoré hľadáme počas dovolenky.
Je relatívne jednoduché zahrnúť do svojich plánov aj duchovný rozmer dovolenky, bez ohľadu cieľ našej cesty. Doba internetová nám poľahky umožní nájsť katolícky kostol pozdĺž našej plánovanej trasy alebo v blízkosti našej dovolenkovej destinácie. Vieme si vyhľadať informácie o svätých omšiach, často aj v rôznych jazykoch, o pobožnostiach, spovediach, svätyniach, kostoloch, kláštoroch či kaplnkách skoro po celom svete. A okrem toho na Slovensku máme výborný na to zameraný internetový portál.
Možností je neúrekom. Či už zostaneme na bohoslužbu, alebo máme len na osobnú modlitbu, modlitbu ruženca, či len zapálime v chráme sviečku, Kristus je prítomný a stretáva sa s nami a našou rodinou. Kľúčové je vnímať toto stretnutie.
Pre zaneprázdnené rodiny je dovolenka často jedným z najlepších spôsobov, ako tráviť čas spolu. Samozrejme, spoločný čas musíme prispôsobiť s ohľadom na vek a povahu našich detí: cesta autom, turistika, športové či spoločenské hry, vylihovanie na pláži, rybačka, gurmánske pôžitky alebo len sledovanie západu slnka. Spoločné chvíle vytvárajú priestor pre spoločné rozhovory.
Ak v rodine nie je bežná spoločná modlitba, môže to byť spočiatku zvláštne, no nebojme sa toho. Niekedy stačí zmeniť prostredie a pokúsiť sa o spoločnú rodinnú modlitbu. Začnime pomaly a jednoducho, napríklad pozvaním: „Boli by ste ochotní sa dnes večer spoločne pomodliť desiatok ruženca za našu rodinu, kým trávime tento spoločný čas?“ Modlitba pri táboráku alebo na terase pri západe slnka len umocní atmosféru spoločného rozhovoru s Bohom. Spoločné modlitby vlastnými slovami zas prelomia formálnosť a vnášajú osobný prvok.
Nič neotvára dušu tak ako prežívanie krásy. Pláže, hory, potoky, polia a lúky. Čas strávený kontempláciou zázraku stvorenia vedie náš pohľad a myšlienky k Bohu. Príroda je najlepšia, ale určite nie jediná inšpirátorka. Mestá so svojou architektonickou majestátnosťou, katedrálami a múzeami určite vzbudzujú úctu, nemenej však domáci obyvatelia.
Radosť a smiech sú cestou do sŕdc našich detí a upevňujú naše rodinné putá. Spoločné hry nás spájajú, keď vytvárajú radostné emócie, lámu tak bariéry a pomáhajú otvoriť sa a zveriť sa jeden druhému. Aj zábava a oddych sú pre rodinu dôležité, najmä ak chceme, aby sa z neho stala pravidelná udalosť, na ktorú sa naša rodina teší.
Ďalšími možnosťami počas cestovania sú denné sväté omše a návštevy svätyne. Začnime svoju cestu modlitbou v aute, kým máme publikum v zajatí interiéru. Znamená to vykročiť tou správnou nohou.
Nech sú naše dovolenkové plány akékoľvek, nezabudnime spomaliť, najmä ak cestujeme autom. Koľkí z nás vedia, aké vyčerpávajúce je cestovať nekonečné hodiny v prehriatom či v klímou vychladenom aute s prosbami o zastávky na toaletu alebo žiadosťami o občerstvenie. Prosba najmä k mužom: Neignorujme požiadavky zastaviť len s odôvodnením, nech sme čo najrýchlejšie v cieli.
Spomaľme. Cestovateľskí experti pripomínajú, že cestovanie s deťmi z nás môže vyťažiť to najlepšie (ale i najhoršie). Keď sa vezieme po diaľnici so svojím dieťaťom, deľme sa o scenériu, zvuky a vône otvorenej cesty. Buďme trpezliví a užívajme si jazdu!
Inými slovami, či už cestujeme autom alebo lietadlom, využime čas v prospech svojej rodiny. Diskutujme o rodinnom živote, hrajme tie detinské hry s autami (napríklad „žlté auto“), počúvajme hudbu alebo si spoločne zaspievajme. Zastavme sa a občerstvime sa cestou, fyzicky, ale aj duchovne. Krátka modlitba pri kaplnke pozdĺž cesty neuškodí, práve naopak. Aj takto môžeme vedome cestovať s Ježišom.
Na spätné hodnotenie spoločne strávenej dovolenky môže poslúžiť aj jedna testovacia otázka: „Vrátili sme sa domov bližší k Bohu i k sebe navzájom?“ Ak nie, napravme to.