Pevnina

V roku 1963 sa dostala do krízy americká spoločnosť State mutual life insurance: Vedúci tejto poisťovacej spoločnosti si uvedomili, že upadá morálka ich pracovníkov následkom organizačných zmien. Premýšľali preto, čo urobiť pre zlepšenie nálady svojich zamestnancov. Oslovili preto grafika menom Harvey Ross Ball a povedali mu: „Potrebujeme nejaký znak či symbol, ktorý by vniesol optimizmus a úsmev medzi našich zamestnancov.“

Ball úlohu prijal a jej realizácia mu vraj trvala len desať minút. Nakreslil kruh, vyfarbil ho na žlto, urobil v ňom dve bodky a úsmev. A smajlík bol na svete. Zamestnanci spoločnosti ho museli nosiť na svojom odeve, aby ich inšpiroval k dobrej nálade.

Zrod smajlíka je zároveň aj zrodom emotikonov. Ide o zloženie dvoch slov: emócia a ikona. Obraz o pocite. Už samotný smajlík sa rýchlo rozšíril; len počas prvého roka jeho existencie sa hovorilo o 50 miliónoch verzií. Emotikony však smajlíka predbehli. Už nie je na prvom, ale až na siedmom mieste. Na prvých priečkach sa nachádza emotikon v tvare srdca, ktoré má namiesto očí alebo ktoré vychádza z úst. Tieto emotikony sa objavili stovky miliárd ráz v rôznych správach.

Otázkou je, že ak city vyjadrujeme pomocou takýchto symbolov, nenachádzame sa na Titanicu, ktorý sa potápa? Nechýba niečo našim vzťahom? Nechýba niečo našej medziľudskej komunikácii? Nie je to ten problém, že namiesto facebooku by sme mali vniesť „face to face“ do priamej komunikácie naše srdce, našu tvár, náš úsmev?

Možno je to prehnané, ale je potrebné sa aspoň spýtať, či spoločnosť dnes nepotrebuje živých ľudí ochotných ponúknuť seba. Výzva teda znie: „Staň sa ty sám emotikonom, teda obrazom citu srdca – srdca, ktoré je empatické a ochotné počúvať.

Ako také srdce získať, nám napovie symbolika lode, ktorú vidíme v evanjeliu dnešnej nedele. (Mk 4,35-41) Je jeden muž v dejinách, Rodrigo Bermejo, ktorý v polovici októbra 1492 na lodi Pinta vykríkol: „Zem!“ On prvý uvidel pevninu, lebo mal odvahu vyliezť na najnebezpečnejšiu časť lode, pozrieť sa do diaľky a povedať o tom iným.

Keď apoštolov na mori prekvapila búrka, vyčítali Ježišovi, prečo spí. Je to skúsenosť mnohých ľudí dneška. Pýtajú sa, prečo Boh spí. Alebo spolu s filozofom Nietzschem vyhlasujú, že Boh je mŕtvy. Práve vtedy nastávajú tie chvíle, ktoré si vyžadujú odvahu nás kresťanov, aby sme dokázali povedať tak sebe, ako aj iným: „Vidím pevnú zem!“ Tou pevninou je pre nás všetkých Ježiš.

Prosme preto Ježiša o takýto dar odvahy. Modlime sa o odvahu vyliezť vyššie, pozrieť sa ďalej a vyznať: Ježiš je pevninou môjho života! Potom to nebude už len smajlík v našej neosobnej komunikácii, ale naše srdce bude vyžarovať skutočný úsmev pravej radosti prameniacej z viery, že Ježiš je skutočnou pevninou našich životov.

Mons. Jozef Haľko
Mons. Jozef Haľko je od roku 2012 pomocným biskupom Bratislavskej arcidiecézy. V roku 2013 bol prezidentom SR vymenovaný za vysokoškolského profesora v odbore katolícka teológia. Je predsedom Rady pre Slovákov v zahraničí a Rady pre migrantov a utečencov. Prednášal cirkevné dejiny a je autorom viacerých knižných publikácií.

Na našej webovej stránke používame cookies pre meranie návštevnosti v Google Analytics. Nezbierame žiadne citlivé dáta o používateľoch. Potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.