Rád by som sa s vami podelil o myšlienku, ktorá ma sprevádza už dlhé roky a ktorú som si osvojil počas jedného kurzu finančnej gramotnosti ešte v časoch stredoškolského štúdia. Hoci tento kurz vychádzal zo svetského prostredia a jeho cieľom bolo naučiť účastníkov, ako efektívne a rýchlo získať peniaze, zaznela tam veta, ktorá má hlboko duchovný presah: „Peniaze nemenia charakter, peniaze ho odhaľujú.“
Tento výrok poukazuje na skutočnosť, že pravý charakter človeka sa neformuje v čase, keď nadobudne moc či bohatstvo, ale v takej chvíli vypláva na povrch jeho skutočná podstata. To, ako sa človek správa, keď je v pozícii moci, nám prezrádza, aké sú jeho hodnoty, postoje a morálne zásady.
Táto myšlienka nachádza svoj odraz aj v Božom slove, ktoré hovorí: „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. (…) A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?“ (Lk 16,10.12), teda: Ak nie si verný v malom, nebudeš verný ani vo veľkom. Ak sa nesprávaš s úctou k cudziemu, nebudeš sa správať s úctou ani k vlastnému. Tento biblický princíp je výzvou na zodpovedné a čestné správanie v každodenných maličkostiach, pretože práve v nich sa ukazuje, či je človek pripravený prijať väčšie úlohy a požehnania, ktoré mu Boh môže zveriť.
V dnešnej dobe, ktorá je neraz orientovaná na úspech a majetok, sa nám môže zdať, že život v jednoduchosti a nenápadnosti nás v niečom obmedzuje. Pravdou však je, že práve táto „obmedzenosť“ nás môže chrániť pred pokušením, ktorému by sme neodolali, keby sme mali veľké bohatstvo či moc. Ako pripomína Písmo: „Komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“ (Lk 12,28)
Nech nás táto pravda vedie k vďačnosti za to, čo nám bolo zverené, a k zamysleniu nad tým, ako to spravujeme. Vernosť v malých veciach je totiž predpokladom na prijatie väčších darov. Buďme preto ľuďmi pokory, zodpovednosti a úcty, aby sme mohli s čistým svedomím spravovať to, čo nám Boh vo svojej láske dáva.
