Svätý Ján Kanty, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 23. decembra, inšpiroval nielen generácie študentov a profesorov na Jagelovskej univerzite, ale aj samotného svätého pápeža Jána Pavla II.
Narodil sa 23. júna 1390 v malej dedinke Kęty neďaleko Osvienčimu v južnom Poľsku do rodiny Anny a Stanislava Kantyho. Študoval na Krakovskej akadémii (dnes Jagelovská univerzita), jednej z najprestížnejších inštitúcií stredovekej Európy, kde v roku 1418 získal titul doktora filozofie. Počas nasledujúcich troch rokov tam filozofiu aj vyučoval a súčasne sa pripravoval na kňazskú vysviacku.
Po nej sa stal rektorom školy rehoľných kanonikov Najsvätejšieho hrobu v Miechowe, kde sa venoval formácii mladých novicov, pričom kládol dôraz na spisy a spiritualitu svätého Augustína. Po návrate do Krakova v roku 1429 pokračoval vo svojej akademickej kariére ako profesor filozofie a neskôr teológie.
Ján Kanty bol známy nielen ako uznávaný akademik, ale aj ako človek hlbokej pokory a charity. Svoje voľné chvíle trávil ručným prepisovaním biblických textov, teologických traktátov a vedeckých diel. Zachovalo sa 26 jeho rukopisov s celkovým rozsahom prevyšujúcim 18 000 strán, čo svedčí o jeho neuveriteľnej pracovitosti a tvorivosti.
Svätý Ján, známy svojou skromnosťou, sa prejavoval aj ako veľký dobrodinec núdznych, ktorým porozdával všetko, čo nepotreboval na prežitie. Osobitnú starostlivosť venoval chudobným študentom, ktorým pomáhal nielen finančne, ale aj duchovne a pedagogicky.
Počas svojho života uskutočnil Ján niekoľko púti vrátane jednej do Jeruzalema a štyroch do Ríma, pričom všetky absolvoval pešo. Jeho pokora a láska k Bohu boli známe široko-ďaleko, takže už za jeho života ho mnohí považovali za svätca.
Ján Kanty zomrel 24. decembra 1473 vo veku 83 rokov. Bezprostredne po jeho smrti sa udialo mnoho zázrakov na jeho príhovor. Kolegiátny Kostol svätej Anny v Krakove, kde bol pochovaný, sa stal pútnickým miestom. Blahorečený bol v roku 1676 pápežom Klementom X. a za svätého ho vyhlásil pápež Klement XIII. v roku 1767.
Je patrónom študentov, profesorov a diecézy Bielsko-Żywiec.
Aj svätý Ján Pavol II. počas svojho pôsobenia v Krakove nachádzal inšpiráciu pri hrobe patróna vzdelanosti. Preto nebolo prekvapením, keď sa pri návšteve Poľska v roku 1997 zastavil aj pri hrobe svätca, aby sa tam pomodlil. Na osobitnom stretnutí s profesormi Jagelovskej univerzity si uctil tohto veľkého učenca slovami: „Poznanie a múdrosť sa usilujú o spojenectvo so svätosťou.“
