Júda Tadeáš, apoštol Ježiša Krista, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 27. októbra, patrí medzi najuctievanejších svätých v Katolíckej cirkvi. Jeho aramejské meno má hlboký význam – Júda znamená „horlivý spolupracovník (Boha)“ a Tadeáš „chvályhodný“.
Júda bol synom Kleofáša a Márie, príbuznej Panny Márie, čo znamená, že bol Ježišovým príbuzným, a preto ho nazývali aj „bratom Pána“. Z jeho rodiny pochádzali aj ďalší významní kresťania: brat Jakub Mladší, prvý jeruzalemský biskup, a Šimon, ktorý po ňom tento úrad prevzal.
Zdá sa, že Júda bol ženatý, mal viacero detí a bol pôvodne roľníkom. O presnom čase, keď sa stal Ježišovým učeníkom, nemáme historické záznamy. Z evanjelistov ho spomína iba Ján, keď v opise Poslednej večere zachytáva jeho otázku Ježišovi, či sa chce zjaviť iba učeníkom, alebo celému svetu (porov. Jn 14,22).
Po zostúpení Svätého Ducha začal Júda ohlasovať evanjelium. Misijná činnosť ho zaviedla aj do Judska, Samárie či Sýrie. Podľa tradície sa pridal k apoštolovi Šimonovi Horlivcovi a títo dvaja sa stali nerozlučnými partnermi vo viere, slúžiac spolu na misiách. Júda Tadeáš sa niekedy medzi rokmi 54 – 62 na určitý čas vrátil do Jeruzalema, aby bol prítomný pri mučeníckej smrti svojho brata Jakuba Mladšieho. Odtiaľ pokračoval vo svojom poslaní šíriť vieru a dosiahol Mezopotámiu, ba možno aj Perziu.
Júda je autorom jedného zo všeobecných listov Nového zákona, teda listov, ktoré neboli adresované konkrétnej cirkevnej obci, ale sú univerzálne a určené všetkým kresťanom. List pripomína nebezpečenstvo hriechu, varuje pred dobovými bludmi a povzbudzuje veriacich, aby zostali stáli a pevní vo viere. Jeho význam pre ranú Cirkev potvrdzuje aj skutočnosť, že je citovaný v Druhom Petrovom liste.
Podľa tradície zomrel Júda Tadeáš mučeníckou smrťou spolu so Šimonom Horlivcom okolo roku 70 pravdepodobne v Mezopotámii alebo v Arménsku. Nie je jednoznačné, akou smrťou zomreli. Jedna verzia hovorí, že boli ukrižovaní, zatiaľ čo podľa inej tradície im boli odpílené údy a následne ich sťali. Táto tradícia môže byť dôvodom, prečo sú Júda Tadeáš a Šimon Horlivec často zobrazovaní s pílou alebo sekerou.
Svätý Júda Tadeáš býva okrem toho zobrazovaný s medailónom alebo obrazom Ježišovej tváre na hrudi, čo súvisí s legendou o kráľovi Abgarovi z Edessy. Podľa nej Abgar, trpiaci leprou, počul o Ježišových zázrakoch a vyslal k nemu posla, aby ho priviedol. Keďže Ježiš nemohol prísť osobne, odtlačil svoju tvár na kúsok plátna a poslal tento obraz kráľovi. Po nanebovstúpení prišiel Júda Tadeáš do Edessy, uzdravil Abgara a obrátil jeho rodinu na kresťanstvo.
Už od raného kresťanstva je svätý Júda Tadeáš považovaný za pomocníka v každom súžení, najmä v zdanlivo beznádejných situáciách, keďže mnohí veria, že svojím príhovorom môže sprostredkovať Božiu pomoc. Je však dôležité si uvedomiť, že všetky milosti a dary pochádzajú od Boha a úcta k svätým nás má viesť k prehĺbeniu viery.
Modlitba k svätému Júdovi Tadeášovi
Svätý Júda Tadeáš, príbuzný Ježiša Krista, slávny apoštol a mučeník. Ty sa skvieš čnosťami a zázrakmi, si verným a rýchlym pomocníkom všetkých, ktorí ťa ctia a dôverujú v teba vo svojich trápeniach. Hľa, s dôverou prichádzam k tebe a s najväčšou vrúcnosťou ťa prosím, pomáhaj mi svojím mocným orodovaním v mojej úzkosti. Veď Pán Boh ti dal tú výhodu, že mimoriadne pomáhaš tým, čo sa už zriekli všetkej nádeje tu na zemi. Zhliadni na mňa z neba a pomáhaj mi v tomto mojom trápení (môžeš doplniť úmysel). Prosím ťa, neopusť ma v mojom biednom stave. Dokáž aj na mne, aké vzácne je u Boha tvoje orodovanie. Za tvoju pomoc ti budem po celý svoj život povďačný. Od tejto chvíle ťa budem ctiť ako svojho osobitného patróna a podľa možností rozširovať úctu k tebe. Amen.
