Opis jej mučenia nie je vhodný pre citlivé povahy: Svätá mučenica Charitína

Redakcia

Redakcia

Svätá mučenica Charitína, Miniatúra menológiona Bazila II., 985. Vatikánska knižnica, wikimedia commons
Svätá mučenica Charitína, Miniatúra menológiona Bazila II., 985. Vatikánska knižnica, wikimedia commons

Opis jej mučenia nie je vhodný pre citlivé povahy: Svätá mučenica Charitína

Meno mučenice Charitíny, ktorej patrí v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi 5. október, pochádza z gréckeho slova charis s významom štedrá.

Charitína sa narodila v meste Amisus v Pontskej oblasti (dnešný Samsun) v období vlády cisára Diokleciána (284 – 305). Keď v mladom veku osirela, stala sa služobníčkou vznešeného rímskeho kresťana menom Claudianus alebo Claudius, ktorý ju vychoval ako svoju vlastnú dcéru. Charitína vynikala nielen krásou, ale aj múdrosťou a dobrotou. Hoci ešte nebola pokrstená, srdcom už bola kresťanka. Usilovne študovala Písmo a zložila sľub panenstva.

Pretože Charitína priviedla svedectvom svojho života viacerých ku kresťanskej viere, Dometius, jeden z miestodržiteľov cisára Diokleciána, si ju dal predvolať na výsluch. Claudius o výsledku tohto vypočúvania nepochyboval. Zarmútený predstavou, že ju stratí, obliekol si vrecovinu a začal smútiť, načo ho Charitína utešovala slovami: „Nesmúť, môj učiteľ, ale raduj sa, lebo sa mám stať Bohu milou obetou za svoje i za tvoje hriechy.“

Claudius odpovedal: „Ó, služobníčka Božia, spomeň si na mňa, keď budeš stáť pred nebeským Kráľom v radoch svätých mučeníkov.“

Počas výsluchu sa jej sudca opýtal: „Je pravda, že si kresťanka a že klameš iných tým, že ich privádzaš k svojej bezbožnej viere? Charitína odpovedala: „Je pravda, že som kresťanka, ale je lož, že klamem iných. Naopak, vediem ich od klamu na cestu pravdy a privádzam ich k môjmu Kristovi.“

Potom sudca nariadil jej ostrihať vlasy, ale tie jej narástli ešte dlhšie, ako boli predtým. Potom jej na hlavu položili žeravé uhlie a spálené mäso jej poliali octom, čím sa jej bolesť zvýšila. Cez prsia jej vrazili horiace palice a sviečkami jej pálili boky. Nakoniec jej na krk priviazali kameň a hodili ju do mora. Charitína vykríkla: „Toto je môj krst.“ Zrazu sa kameň uvoľnil a potopil sa a Boh ju vyslobodil z mora nezranenú.

Keď ju sudca uvidel na brehu, prikázal svojim mužom, aby ju chytili, vyzliekli a potom priviazali ku kolesu, ktoré prechádzalo žeravým uhlím. Anjel Boží však koleso zastavil a Charitína zostala bez zranení. Sudca sa rozzúril a nariadil, aby jej vytrhali nechty z rúk a nôh a vylámali všetky zuby.

Potom ju krutý sudca chcel dať zneuctiť. Svätica sa bála tejto hanby a modlila sa, aby Boh prijal jej dušu skôr, ako títo podlí muži môžu poškvrniť jej panenské telo; a tak keď sa modlila, odovzdala svoju čistú dušu Bohu.

Keď sudca videl, že je mŕtva, dal jej telo uložiť do vreca obťaženého kameňmi a hodiť do mora. Božou prozreteľnosťou bolo jej telo o tri dni neskôr prinesené na breh. Jej pán Claudius našiel jej telo a pochoval ju s náležitou cťou a úctou.

Fragmenty relikvií svätej Charitíny sa nachádzajú v kláštoroch Kykkos na Cypre a v Jeruzaleme.

Redakcia
Redakcia DoKostola.sk

Na našej webovej stránke používame cookies pre meranie návštevnosti v Google Analytics. Nezbierame žiadne citlivé dáta o používateľoch. Potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.