Ukradli kresťania Vianoce pohanom? Každoročne počas Adventu sa odniekiaľ ozve námietka, že Vianoce sú pohanským sviatkom. V skutočnosti ide o narodenie Slnka, oslavujú sa v období, keď sa dni opäť začínajú predlžovať, noc je krajšia a obdobie tmy a prázdnej špajzy sa začína krátiť.
Kresťania sa ohradzujú, že je to v poriadku, lebo my sme tieto pohanské symboly pokrstili a dali sme im kristologický základ. Neklaniame sa hviezde, ale živému Spasiteľovi Kristovi. A takisto oslavujeme, že sa k nám približuje záchrana z „tmy“ hriechu. Našu špajzu chce obsadiť potrava, po ktorej už nevyhladneme.
Ale je to skutočne tak? Ako kresťania sme si Vianoce iba „naštepili“ na strom pohanstva?
Kresťanstvo skutočne niektoré veci prevzalo z predkresťanských náboženstiev a prenieslo ich do Cirkvi. Áno, pokresťančili sme tradície, hriešnikov, vzorce a symboly do kresťanskej viery. Vianoce sa začali najbizarnejšou udalosťou v ľudskej histórii: narodením Boha.
Prečo Vianoce nemohli prísť z pohanstva?
Každá kresťanská krajina okrem jednej oslavuje Vianoce 25. decembra. Človek namietne, že to tak celkom nie je, lebo pravoslávni oslavujú Vianoce 7. januára. Toto nie je úplne pravda: aj oni oslavujú Vianoce 25. decembra, no podľa starého, juliánskeho kalendára.
V 16. storočí totiž Katolícka cirkev aktualizovala kalendár, pričom medzi oboma kalendármi vznikla 13-dňová medzera. Moderný kalendár, gregoriánsky, na ktorý sme zvyknutí, je o 13 dní vpred oproti tomu juliánskemu, ktorý existoval dovtedy.
Mnohé kresťanské komunity po celom svete sa rozhodli zachovať kresťanské sviatky na pôvodných dátumoch, ktoré Cirkev používala počas väčšiny našej histórie. Takže keď počujete, že nejaká krajina, osoba alebo známy oslavuje Vianoce 7. januára, vlastne oslavujú v deň starého 25. decembra.
Jedinou kresťanskou krajinou, ktorá neoslavuje 25. decembra, je Arménsko. Tam sa Vianoce oslavujú 6. januára, čo je ešte staršia tradícia Vianoc. Aj keď bol 25. december spojený s narodením Krista už od začiatku 3. storočia, Vianoce sa začali sláviť samostatne ako Vianoce až niekedy vo 4. storočí.
Dovtedy sa Vianoce a vianočné oslavy spájali so staršou kresťanskou slávnosťou 6. januára, čo je Teofánia (viditeľné zjavenie Boha) alebo Zjavenie, deň Kristovho krstu. A Vianoce nie sú ničím iným ako „viditeľným zjavením Boha“, preto boli pridané ako súčasť tejto udalosti, a vo 4. storočí väčšina kresťanov presunula Vianoce na svoj vlastný deň ako veľkú cirkevnú slávnosť v decembri. Arménsko si však zachovalo túto oveľa staršiu tradíciu a spája Vianoce s Teofániou.
Vianoce neboli presunuté na december, aby nahradili, vystriedali alebo ukradli predkresťanský sviatok. Máme predstavu, že kresťanstvo prišlo a nahradilo pohanstvo, ale zabúdame, že žiadne náboženstvo pred kresťanstvom nemalo taký globálny dosah ako kresťanstvo, pretože pred kresťanstvom neexistovalo žiadne jedno pohanstvo, ktoré by kresťanstvo nahradilo.
A, samozrejme, v oblastí Stredozemného mora existoval rovnaký panteón gréckych alebo rímskych bohov s prekrývajúcimi sa božstvami, ale rôzne mestá v rôznych krajinách a rôzne národy mali rôznych bohov, ktorým sa klaňali. Mali ste mesto zasvätené Diane či mesto zasvätené Jupiterovi. Neexistoval jeden sviatok, ktorý by mohol byť nahradený sviatkom, ktorý by zahŕňal celú pohanskú tradíciu od chladnej Škandinávie až po vyprahnuté stepi Severnej Afriky. Preto Vianoce nemohli nahradiť pohanský sviatok, lebo jednoducho nijaký nebol.
Na našom území bol v tom období, niekoľko dní pred Vianocami, zimný slnovrat, čo bol pohyblivý sviatok. A aj keď je zimný slnovrat vvýznamná udalosť v západnej Európe, na Blízkom východe a v Severnej Afrike ho nikto nepoznal.
Ďalší sviatok, ktorý malo kresťanstvo nahradiť Vianocami, sú Saturnálie. Ale Saturnálie boli týždenné oslavy, ktoré sa konali na počesť boha Saturna a končili sa 23. decembra. Nebolo by veľmi strategické nahradiť týždenné oslavy jednodňovým sviatkom, ktorý sa koná v iný deň.
Ďalší sviatok, ktorý je často citovaný ako ten, ktorý kresťanstvo nahradilo Vianocami, je Sol Invictus. Ide o pohanský sviatok narodenia Slnka, ktorý sa oslavoval 25. decembra. Zaujímavé však je, že neexistuje záznam o tom, že by sa Sol Invictus vôbec slávil ešte predtým, než sa slávili Vianoce samotné v decembri. Stalo sa to totiž presne opačne: nebola to kresťanská udalosť, ktorá nahradila pohanskú, ale pohania presunuli sviatok na kresťanský deň. Sol Invictus – narodenie Slnka bol oslavovaný v júli, čo je vrchol leta.
Prečo si teda kresťania vybrali 25. december ako deň, keď oslavujeme narodenie Krista? Odpoveď je, že tento dátum pochádza zo starších kresťanských sviatkov a tradícií, ktoré sú staršie ako samotné oslavy Vianoc. Jedným z dátumov, ktoré mnohí prví kresťania považovali za skutočný dátum Kristovej smrti na kríži, bol 25. marec. Smrť Ježiša na kríži je pohyblivá udalosť v Cirkvi, každoročne si ju pripomíname na Veľký piatok.
Ale 25. marec mal ďalší význam a symboliku, keďže prví kresťania chápali hodnotu rytmov, symbolov a vzorcov. Verili, že ak Ježiš zomrel 25. marca, potom je vhodné, aby prišiel na Zem práve 25. marca. Práve 25. marec je jedným z najstarších sviatkov kresťanstva – je to Deň Zvestovania; deň, keď archanjel Gabriel prišiel k mladej žene a povedal jej, že porodí Ježiša Krista. Je to moment, ktorý zmenil vesmír. Kristus, dokonalý Boh a dokonalý človek, je počatý v Máriinom lone. Je logické, že to bude dokonalé tehotenstvo.
Deväť mesiacov neskôr je 25. december – Vianoce. Vianoce nie sú len jednou vytrhnutou udalosťou, nie sú naštepené na strom pohanstva. Sú súčasťou obrovského kalendára udalostí, ktoré nemenia len naše kalendáre, ale všetok pozemský čas.
Takisto ako sa Vianociam snaží pripísať pohanské korene, tak i dnes sa na Vianoce vrúbľujú rôzne iné plané štepy. Vianoce, ktoré uväznia tvojho Spasiteľa do sladkých lineckých koláčikov, blikajúcich svetielok a kaprov v trojobaloch. Plač tvojho Záchrancu, Pána Zeme, prehlušia sladké koledy znejúce v nákupných centrách, rádiách a koláčmi prevoňaných domácnostiach. Namiesto tvojho Kráľa, ktorý sa rodí, rodí sa roztomilé Jezuliatko. Zdá sa, že zápas o ukradnuté Vianoce sa ešte stále nekončí…