Znie to ako začiatok anekdoty. Možno je to odvážne tvrdenie, ale som presvedčená, že by si mali čo povedať. Pritom je možné, že svätý Tomáš (1225 – 1274), ktorého sviatok si Cirkev pripomína tento týždeň, by súčasnej psychologickej teórii rozumel omnoho lepšie ako ja tomistickej filozofii a teológii. Napriek tomu verím, že by to bolo obohacujúce stretnutie.
Psychológia je mladá veda (oficiálne vznikla v roku 1879), avšak učebnice dejín psychológie poukazujú na jej spoločnú históriu s filozofiou a sčasti i s teológiou. Mnohí cirkevní otcovia sa popri riešení ústredných otázok viery nevyhnutne dostávali k riešeniu psychologických problémov. Za jedného z prvých „psychológov“ je považovaný svätý Augustín. Ďalšou významnou postavou je práve svätý Tomáš Akvinský. Vo svojom veľkolepom diele Summa Theologica (ktoré rozhodne nie je oddychovým čítaním) prináša nadčasovú teóriu emócií. A práve tá ma mimoriadne zaujala. Viaceré prvky z Tomášovej teórie vrátane vymedzenia jednotlivých emočných kvalít môžeme vystopovať v moderných psychologických teóriách.
Dalo by sa povedať, že v súčasnej dobe emócie skutočne vládnu svetom a až príliš často víťazia nad racionalitou. Tradičné „myslím si“ pri vyjadrovaní názorov nahradilo spojenie „cítim to tak“. Dnešný človek túži po zážitkoch a dobrom pocite. Vzťah viery a emócií je ešte rozpačitejší. Na jednej strane chceme cítiť Boha a prežívať radosť pri modlitbe či po svätej spovedi, na druhej sa emóciám vyhýbame ako hriešnym a zlým. Nesmieme sa hnevať, nemali by sme mať strach ani pridlho smútiť, naopak, musíme sa ustavične radovať. Nie vždy je to také jednoduché. Odborníci v oblasti telesného i duševného zdravia upozorňujú, že potláčanie emócií môže byť zdrojom celej škály problémov. „Čnosť je v strede,“ hovorí svätý Tomáš Akvinský. Možno práve hľadanie vyváženého postoja k vlastným emóciám, ako aj k emóciám druhých ľudí je dôležitou výzvou pre človeka, ktorý sa usiluje o duchovný rast.
Prečo majú (niektoré) emócie u katolíkov takú zlú povesť? Možnou príčinou je skúsenosť s prítomnosťou emócií v našich nerestiach, v dôsledku čoho si ich často automaticky spájame s hriechom. Keďže viaceré emócie sa dostávajú k slovu v situáciách, keď hrešíme, niekedy sa podvedome (alebo dokonca vedome) rozhodneme pre ich potláčanie. To sa navonok môže javiť ako cnostný život. Život v sebaklame však nemôže smerovať k zrelosti.
Svätý Tomáš vo svojom diele používa výraz passiones (trochu nepresne prekladaný ako vášne), ktorý vyjadruje, že osoba, ktorá zakúša emóciu, je voči nej istým spôsobom trpná (pasívna), na druhej strane ju však motivuje k akcii. Podľa Akvinského prvá emocionálna reakcia nie je úplne v našej moci, keďže predchádza úsudok rozumu. Prvá reakcia zrejme nie je nikomu neznáma – najčastejšie má formu výbuchu zlosti alebo neuvážene vyrieknutých slov pod vplyvom nahromadených emócií, prípadne ju pocítime len vo svojom vnútri a následne sa za ňu obviňujeme. Dominikánsky kňaz Emmerich Vogt v predhovore ku knihe Emócie, ktoré ti dal Boh konštatuje, že veriaci ľudia bežne vyznávajú pri sviatosti zmierenia svoje pocity a emócie ako hriechy. Odvolávajúc sa na Katechizmus Katolíckej cirkviupozorňuje, že emócie samy osebe nemajú žiadnu morálnu hodnotu. Morálny náboj im dáva až naša vedomá a dobrovoľná reakcia. Môžem sa nahnevať na svojho blížneho, nemusím mu však ublížiť. Svätý Tomáš zdôrazňuje, že emócie by nikdy nemali stratiť racionálny dohľad a súčasne by mali byť kultivované rozvíjaním cností. Zároveň pripomína, že necitlivosť voči vlastným pocitom a emóciám možno považovať za neresť. Tento nadčasový názor s ním v rozličných obmenách zdieľajú celé generácie psychológov.
Úsilie o zdravý emocionálny život, pravdivosť k vlastným emóciám a primeraná kontrola nad nimi prispieva k cnostnému životu, zameranému na dosiahnutie svätosti. Veľmi sa mi páči, že Akvinský neznižuje význam emócií ani nenabáda k ich potláčaniu, na druhej strane ich však neabsolutizuje a varuje pred ich povýšením nad rozum.
A aký by bol svet bez emócií? V niečom akiste jednoduchší. Predstavte si, že by vás už nič nevyviedlo z miery. Správy na internete, kritika od nadriadeného, verejné vystupovanie ani strata blízkeho človeka. Netrápili by nás žiadne zranenia vo vzťahoch a neprepadali by sme závislostiam a iným činnostiam, ktoré prinášajú uspokojenie. Bez smútku by však nebolo radosti, bez strachu by chýbala odvaha a bez bolesti zo straty a opustenia láska. Namiesto zraniteľných ľudí by na zemi žila umelá inteligencia.
Stretnutie so svätým Tomášom v deň jeho sviatku je jedinečnou príležitosťou zamyslieť sa nad vlastným emocionálnym životom. Dokážeme v pravde rozumom rozpoznať a pomenovať svoje prežívanie? Vieme o ňom hovoriť? S čím súvisí to, čo aktuálne pociťujeme? Všímame si aj emócie druhých ľudí? Dokážeme cvičiť svoju vôľu a pomôcť blížnym či pomodliť sa aj vtedy, keď sa nám práve nechce? Veríme v nadprirodzený účinok sviatostí, aj keď ho necítime? A, naopak, nezamieňame si pocit za Božiu vôľu? Ak rozum vezme srdce za ruku a s pomocou vôle vykročíme správnym smerom, je veľká šanca, že ako celistvé bytosti budeme smerovať do večnosti. Tam, kam nás svätý Tomáš dávno predišiel.
