Kazateľ by dnes nepísal o márnosti. Zmysel jeho útrapám dal Ježiš

Štefan Chrappa

Štefan Chrappa

Ilustračná fotografia, zdroj: pexels.com
Ilustračná fotografia, zdroj: pexels.com

V dnešný deň rezonuje v kostoloch aj text z Knihy Kazateľ, ktorý sa na omši číta ako prvý. Kazateľ je starozákonná kniha, vznikla niekedy v roku 300 pred Kristom a je veľmi špecifická.

Vymyká sa iným starozákonným textom. Je to kniha, ktorá nastoľuje viac otázok, ako poskytuje odpovedí. Pritom v biblických knihách a textoch ide takmer vždy o odpovede.

Kým ostatné biblické texty možno čítať ako návod na dobrý život v Bohu, Kazateľ, to je, ako sa hovorí, iný oriešok.

Kazateľ je provokatívny filozofický spis, plný skepsy, je cynický a to, čo v človeku po jeho prečítaní zostane, je onen známy výrok: „Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť.“

Márnosť je slovenský preklad, inak sa toto slovo dá preložiť aj ako „para“ alebo „dym“, alebo „ničotnosť“, skrátka niečo, čo je, čo bolo, ale už sa rozplynulo.

No je všetko márnosťou? A prináležia takéto otázky súčasnému kresťanovi či starozákonnému veriacemu?

Kresťan, nazdávam sa, už odpoveď pozná. Nič nie je márne, ak je to v Kristovi. Dokonca aj taký fenomén ako bolesť či utrpenie sa dá aspoň čiastočne pochopiť cez Ježišovu osobu. Veď aj akt spásy sa uskutočnil cez bolesť.

Človeku je lepšie, ak svoj kríž nesie spolu s Ježišom. Samozrejme, môže v tomto smere Ježiša odmietnuť, no potom zostane človek na svoj kríž sám. Vtedy sa kríž javí ako absurdný mučiaci nástroj. Áno, je aj tým, ale od Ježišovho ukrižovania je niečím úplne iným.

So starozákonným človekom je to ťažšie. Nemal koncovku v podobe vzkrieseného Krista, preto ho absurdnosť utrpenia, zániku a „nezmyslu“ života znepokojovala.

Preto by Kniha Kazateľ mohla slúžiť aj ako sprievodná kniha duchovným životom ateistu.

Americký presbyteriánsky kňaz Steven Charleston v knihe Indiánsky mesiáš píše zaujímavú vec. Charleston je Indián z kmeňa Čoktov. V knihe hovorí o svojej ťažkej dileme, ktorú mal počas štúdia teológie v 70. rokoch 20. storočia. Do popredia sa dostávali práva Indiánov a s tým ruka v ruke šiel naratív o zlom bielom mužovi, ktorý okrem iného vnútil pôvodným obyvateľom Ameriky svojho Boha.

Charleston bol veriaci kresťan, no tieto myšlienky mu nedali spávať. Ak on prijal kresťanstvo ako import otrokára, spreneveroval sa svojmu národu, svojim predkom, svojej rodine.

Lenže bol v tom háčik. Čoktovia, národ Indiánov, ktorý pôvodne žil pri Mississippi, si kresťanstvo zvolil sám. Mali svoje rituály, svoje totemy, svojich šamanov. Čoktovia boli duchovne založení a boli to hľadači pravdy. Zaujímali sa aj o kresťanstvo. Práve v kresťanstve našli chýbajúci dielik a pointu toho, čo bolo v ich DNA. Kresťanstvo dalo všetkému zmysel. Tento hrdý indiánsky kmeň pozval misionárov k sebe a nechal sa pokrstiť.

Tak aj starozákonný človek, autor Knihy Kazateľ, ak by poznal Ježiša, už by viac nehovoril o márnosti.

Hovoril by o tom, že všetko má svoj počiatok a koniec, bolesť je súčasťou života rovnako ako radosť, prach sa navráti k prachu a tak je to správne a zmysel tomu všetkému dáva Ježišova obeta.

Štefan Chrappa
Štefan Chrappa pochádza zo Svätého Jura. Vyštudoval slovenčinu a poľštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde po absolvovaní doktorandského štúdia prednášal literárnovedné disciplíny. Je dlhoročným redaktorom Slovenského rozhlasu. Venuje sa náboženským a kultúrnym témam. Je nositeľom ocenení Fra Angelico, za hudbu jeho kapely získali štyri ocenenia Radiohead awards. Je rímskokatolík, ženatý, má jednu dcéru.

Na našej webovej stránke používame cookies pre meranie návštevnosti v Google Analytics. Nezbierame žiadne citlivé dáta o používateľoch. Potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.