Petrova kázeň v deň Turíc preniká do sŕdc ľudí: „Ten, ktorého ste ukrižovali, vstal z mŕtvych.“ (Porov. Sk 2,36.) „Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: ‚Čo máme robiť, bratia?‘“ (Sk 2,37) A Peter hovorí jasne: „Kajajte sa. Obráťte sa. Zmeňte svoj život. Vy, ktorí ste dostali Božie prisľúbenie a ktorí ste sa vzdialili od Božieho zákona, od toľkých svojich vecí, medzi modlami… obráťte sa. Vráťte sa k vernosti.“ (Porov. Sk 2,38.)
Obrátiť sa je toto: vrátiť sa k vernosti. Vernosť, ten ľudský postoj, ktorý nie je taký bežný v životoch ľudí, v našich životoch. Vždy existujú ilúzie, ktoré priťahujú pozornosť, a mnohokrát sa chceme týmito ilúziami riadiť. Vernosť: v dobrých aj v zlých časoch.
V Druhej knihe kroník je pasáž, ktorá ma hlboko zasahuje. Je na začiatku dvanástej kapitoly. „Len čo však Roboam upevnil kráľovstvo, len čo sa stalo mocným, opustil Pánov zákon a celý Izrael s ním.“ (2 Krn 12,1) Tak hovorí Biblia. Je to historický fakt, ale je to aj univerzálny fakt. Mnohokrát, keď sa cítime bezpečne, začneme si robiť vlastné plány a pomaly sa vzďaľujeme od Pána; nezostávame verní.
A moja istota nie je to, čo mi dáva Pán. Stáva sa ňou idol. Toto sa stalo Roboamovi a izraelskému ľudu. Cítil sa bezpečne, jeho kráľovstvo sa upevnilo, vzdialil sa od zákona a začal uctievať modly. Áno, môžeme povedať: „Otče, nekľakám pred modlami.“ Nie, možno nekľakáš, ale že ich hľadáš a mnohokrát v srdci zbožňuješ modly, to je pravda. Mnohokrát. Vlastná bezpečnosť otvára dvere idolom.
Je však vlastná bezpečnosť zlá? Nie, je to požehnanie. Byť si istý, ale byť si istý, že Pán je so mnou. Ale keď tu je bezpečnosť a ja som v strede, vzďaľujem sa od Pána, ako kráľ Roboam, stávam sa neverným. Je také ťažké udržať si vernosť. Celé dejiny Izraela a následne aj celé dejiny Cirkvi sú plné nevery. Plné. Plné sebectva, sebaistoty, ktoré spôsobujú, že Boží ľud sa vzďaľuje od Pána, stráca túto vernosť, milosť vernosti. A ani medzi nami, medzi ľuďmi, vernosť rozhodne nie je lacná cnosť. Nie sme si navzájom verní… „Kajajte sa, vráťte sa k vernosti Pánovi.“ (Porov. Sk 2,38.)
A v evanjeliu ikona vernosti: tá verná žena, ktorá nikdy nezabudla na všetko, čo pre ňu Pán urobil. Bola tam, verná, zoči-voči nemožnému, pred tragédiou, vernosť, ktorá jej dokonca dovolí myslieť si, že je schopná uniesť telo… (porov. Jn 20,15). Slabá, ale verná žena. Ikona vernosti tejto Márie Magdalény, apoštolky apoštolov.
Dnes prosíme Pána o milosť vernosti: byť vďační, keď nám dáva istoty, ale nikdy si nemyslieť, že sú to „moje“ istoty, a vždy hľadieť za svoje istoty; milosť byť verný aj pred hrobmi, pred krachom toľkých ilúzií. Vernosť, ktorá vždy zostáva, no nie je ľahké ju udržať. Nech ju on, Pán, stráži.
Zdroj: vatican.va
