Ak by sme sa v tejto chvíli opýtali pápeža Františka, čo si želá od veriacich, možno by neodpovedal teologickou rečou, ale s úsmevom a jednoducho: „Nezabudnite sa modliť. A buďte láskaví.“
Celý svoj pontifikát zdôrazňoval, že Cirkev má byť ako poľná nemocnica blízko ľuďom, najmä tým zraneným. Istotne by nechcel, aby sme sa po jeho smrti uzavreli do smútku alebo do strachu, čo bude ďalej. Naopak, nabádal by nás, aby sme pokračovali v jeho duchu milosrdne, s otvoreným srdcom a s vedomím, že Duch Svätý pôsobí aj v nečakaných chvíľach.
„Choďte na periférie,“ hovoril často. A práve teraz, keď sa Cirkev opäť pozerá dopredu, by si prial, aby sme neostali len pozorovateľmi, ale nositeľmi nádeje medzi svojimi blízkymi, v susedstve, v práci. Aby sme boli Cirkvou, ktorá vie odpúšťať, vie počúvať a nikdy nestráca radosť z evanjelia. Lebo ako často opakoval: „Kresťan bez radosti nie je kresťan.“
Žijeme výnimočné dni. Cirkev niečo stráca, ale zároveň sa pripravuje na nový začiatok. V tomto období môžeme byť vďační za všetko, čo sme s pápežom Františkom zažili, a zároveň veriť, že Duch Svätý už vedie cestu ďalej. Možno nie sme v Ríme, ale pred Bohom sme presne tam, kde máme byť pripravení, v modlitbe, srdcom blízko.
Smrť pápeža Františka a koniec jeho pontifikátu otvárajú pred Cirkvou novú etapu. Kým vo Vatikáne zostáva pápežský stolec prázdny a kardináli sa pripravujú na konkláve, ktoré prinesie meno ďalšieho nástupcu svätého Petra, mnohí veriaci sa pýtajú: A čo my? Čo môžeme urobiť pre Cirkev v tomto období?
Najdôležitejším gestom je modlitba. Tichá, vytrvalá, každodenná. Modlitba za dušu zosnulého pápeža Františka, ale aj za tých, ktorí nesú zodpovednosť za výber jeho nástupcu. Modlitba za múdrosť, rozlišovanie a odvahu kardinálov, ktorí budú hľadať nie meno, ale človeka. A napokon modlitba za samotného budúceho pápeža, nech má odvahu milovať Krista a Cirkev aj vtedy, keď to bude ťažké. Nech je jeho srdce citlivé a verné, a nech sa nikdy nebojí byť nádejou pre svet.
Okrem modlitby môžeme Bohu ponúknuť aj malé každodenné obety. Drobný skutok láskavosti, nečakaný telefonát starému priateľovi, deň prežitý bez sťažovania, chvíľa v tichu pred krížom. To všetko môžeme priniesť ako dar za Cirkev, ako tichý most medzi naším životom a životom toho, kto bude čoskoro niesť bremeno Petrovho úradu.
V tejto dobe je dôležité byť pozorný aj voči tomu, čo čítame a zdieľame. Kolujú rôzne fámy a neoverené správy, niektoré z nich v sebe nesú viac senzácie než pravdy. Práve teraz je čas spomaliť, rozlišovať a obracať sa na spoľahlivé zdroje. Falošné správy nielenže klamú, ale narúšajú jednotu Cirkvi a pokoj. Ak sa stretneme s nepravdou, je možné reagovať s láskou, upozorniť, opraviť, nie preto, aby sme mali pravdu, ale aby sme chránili dôstojnosť toho, čo je posvätné.
Všetci si prirodzene vytvárame predstavy o tom, aký by mal byť nový pápež. Mladý alebo starší? Z Európy či z Južnej Ameriky? Podobný Františkovi alebo celkom iný? Ale Cirkev nás práve teraz pozýva k niečomu hlbšiemu: k otvorenosti. K pripravenosti privítať toho, kto príde, s vierou, že ho vedie Duch Svätý. Nemusí byť podľa našich predstáv, má byť podľa Božieho zámeru.
A napokon, nezabúdajme, že Cirkev je spoločenstvo. Nie je to len pápež, biskupi a kardináli. Sme to aj my – tí, čo sa v nedeľu stretávajú v laviciach, ktorí spievajú, ticho sa modlia, držia ruženec, pozerajú na oltár a žijú vieru v každodennosti. Aj preto je dôležité byť v spoločenstve: prísť na svätú omšu, zapojiť sa do modlitbových stretnutí, spojiť sa s inými vo farnosti. A ak nič také v okolí nie je, môžeme začať sami s rodinou, priateľmi, doma či cez internet.
Sviatosti, ktoré prijímame, môžu byť darom nielen pre nás, ale aj pre Cirkev. Prijať Eucharistiu, vyznať svoje hriechy, zúčastniť sa na svätej omši a pritom si v srdci povedať: „Pane, toto ti darujem za Cirkev a za nového pápeža.“ Boh počuje aj tú najtichšiu modlitbu.
Takže ako by si to pápež František želal? Aby sme žili ako bratia a sestry. Aby sme nepodliehali znechuteniu. A aby sme s dôverou v Boha privítali toho, kto príde po ňom. Nie ako náhradu, ale ako ďalší článok v reťazi lásky, ktorú Kristus nikdy neprerušil.
