Janko Silan (1914 – 1984) patrí medzi najdôležitejších básnikov slovenskej katolíckej moderny. Celý život sa potýkal s vrodenou zrakovou chybou, na konci života takmer oslepol. Ale ako kdesi napísal, hoci mu Boh nedal telesný zrak silný, dal mu iný zrak, vnútorný zrak, ktorým vidí viac ako iní ľudia.
Dielo Janka Silana je rozsiahle. Zahŕňa prózy, poéziu a preklady. Zvlášť zaujímavé sú preklady starobylých mariánskych hymnov, ktoré spracoval s veľkým citom.
Prvý z nich má názov Alma Redemptoris Mater. Autorstvo tohto textu sa pripisuje Hermanovi z Reichenau, nazývanému tiež Hermannus Contractus, a kladie sa na začiatok 11. storočia.
Slávna Matka Spasiteľa,
Brána nebies otvorená,
Hviezda morská s jasom skvúcim,
Pomáhaj nám, padajúcim,
ktorí z hriechu povstať chceme.
Stoj tu pri nás každodenne,
ty, čos’ porodila svätá
Spasiteľa, svoje dieťa.
Pred pôrodom, po ňom biela
Panna, čo z úst Gabriela
čulas’ ono ave, ave,
za nás hriešnych pros tam v sláve.
Ďalší starobylý mariánsky hymnus, ktorý Janko Silan preložil, má názov Ave Regina caelorum. Pochádza od neznámeho autora z 11. – 12. storočia.
Zdravas’, Kráľovná nebeská,
Zdravas’, ó, Pani anjelská.
Plesaj, brána, koreň Jesse,
ktorý svetu svetlo nesie.
Teš sa, Panna najslávnejšia,
Zo všetkých ty najpeknejšia,
Jasaj, ó, ty veľmi čistá,
A pros za nás Boha Krista.
Iný mariánsky hymnus v preklade Janka Silana je z 12. storočia. Nesie názov Regina caeli laetare a bol súčasťou liturgie od Veľkej noci po sviatok Najsvätejšej Trojice (dodnes sa v tom období používa ako jedna zo štyroch mariánskych antifón namiesto Anjel Pána).
Raduj sa, nebies Kráľovná, aleluja.
Koho nosiť bolas’ hodná, aleluja,
Z mŕtvych vstal, jak predpovedal, aleluja:
Toho pros vždy za nás Boha, aleluja.
Krásny je aj hymnus Salve Regina, ktorý sa zvykne spievať na záver rímskokatolíckeho pohrebu a ktorého autorom je pravdepodobne už spomenutý Herman z Reichenau.
Zdravas’, Kráľovná, Matka vždy milosrdná,
život, sladkosť i naša nádej, zdravas’.
K tebe voláme, vyhnaní synovia Evy,
k tebe vzdycháme, kvíliaci a plačúci
v tomto slzavom údolí.
A preto teda, naša Orodovnica,
obráť k nám tie milosrdné oči.
A nám po tomto vyhnanstve ukáž Ježiša,
požehnaný plod svojho života.
Ó, milostivá, ó, dobrotivá,
ó, sladká Panna Mária.
V tomto kontexte je pozoruhodná ešte jedna vec. Blahoslavený Hermannus Contractus (1013 – 1054) bol nemecký benediktínsky mních, básnik, polyhistor, jeden z najvzdelanejších duchovných svojej doby. Je vyobrazovaný s knihou a palicou, pretože bol celý život chorý, čo odhaľujú jeho iné mená: Herman Chromý či Herman Krivý. Zomrel v pomerne mladom veku – mal len 41 rokov –, no jeho mariánske modlitby pretrvali tisícročie.
Tak sa spája slepý básnik Janko Silan s chromým básnikom Hermanom z Reichenau: spolu nesú svoj kríž a ospevujú krásu Božej Matky. Je to nádhera!
