Celibát v ranej Cirkvi mapuje nová zbierka prameňov

Redakcia

Redakcia

Celibát v ranej Cirkvi mapuje nová zbierka prameňov

V záležitosti histórie celibátu prevláda zaužívaný názor, že neexistujú spoľahlivé pramene z poapoštolského obdobia. Povinnosť zdržanlivosti vyšších klerikov vraj odráža až neskorší vývoj, ktorý sa stal právne záväzným za pápeža Gregora VII. (1073 – 1085). Relevantné zdroje poskytujú iný obraz, ktorý sa snaží domaľovať Andreas Wollbold, profesor pastoračnej teológie v Mníchove.

Štrnásť rokov pracoval na zbierke prameňov, ktorá obsahuje 459 kľúčových textov z ranej histórie celibátu. Vyše tisícstranové dielko s príznačným názvom Celibát nepredkladá jeho autor ako ospravedlnenie životného štýlu alebo učebnicu, ale ako pracovný podklad pre ďalší výskum tejto komplexnej otázky.

Kým pramenné texty z 2. storočia sú zatiaľ zriedkavé a umožňujú len opatrné závery, pravidlá monogamie a zdržanlivosti pre duchovných v 3. storočí sú už jasne doložené. Pravidlo monogamie odporúča kresťanom, aby sa po smrti svojho manželského partnera znovu neoženili. To, čo je pre veriacich ideálom, stáva sa pre klerikov normou: Opätovné manželstvo je im v nadväznosti na 1 Tim 3,2 zakázané, pretože sa vnímalo ako nedostatok ochoty alebo schopnosti abstinovať. Pokiaľ ide o pravidlo a praktizovanie manželského celibátu medzi duchovnými (lex continentiae), možno povedať, že je dobre doložené už v 3. storočí (s. 976).

So 4. storočím (svätí Ján Zlatoústy, Efrém Sýrsky, Ambróz, Hieronym atď.) dochádza k teologickému prehĺbeniu a disciplinárnej kodifikácii toho, čo už bolo pevne zavedené tak na latinskom Západe, ako aj na grécky a sýrsky hovoriacom Východe. Medzi spoločné vlastnosti ranej cirkevnej disciplíny patrí: „Vláda monogamie, zákaz sobáša po vysviacke, očakávanie abstinencie a ochota uvaliť sankcie v prípade porušenia.“ (s. 48)

Téza, že v požiadavke ranej Cirkvi na sexuálnu zdržanlivosť zohrávali rozhodujúcu úlohu kultové predstavy o čistote (napr. v kontexte častých, možno každodenných bohoslužieb), je v literatúre o celibáte takmer všeobecne známa. Tvrdilo sa tiež, že „abstinenčný zákon bol vynálezom 4. storočia a bol tiež obmedzený na jednotlivé regióny“ (s. 977).

Pramenné texty tieto tézy nepodporujú. Mnohí cirkevní spisovatelia opakovane zdôrazňujú, že manželský intímny život nie je hriešny a že manželstvo je dobré. Súčasne však odporúčajú trvalú sexuálnu abstinenciu medzi duchovnými. Rozhodujúce pritom nie sú kultové idey čistoty, ale ideál neustáleho a nerozdeleného zamerania sa na duchovný život: modlitba, pôst, bohoslužba (porov. 1 Kor 7,5). Často sa pri tom odvolávajú na príklad apoštolov.

Vo zväzku prameňov nemohla chýbať ani španielska synoda v Elvíre (okolo roku 300), ktorá sa zaoberala širokým spektrom pastoračných otázok, ale aj pravdepodobne legendárna epizóda vyznávača a askétu Pafnutia, ktorý sa postavil proti povinnosti abstinencie na Prvom nicejskom koncile (v roku 325).

Autor tiež nemohol vynechať ani intervencie pápežov od Damaza a Siricia po Leva Veľkého; pre duchovných presadili povinnosť trvalej zdržanlivosti (abstinenčný celibát), čím sa nepovažovali za reformátorov, ale skôr za uchovávateľov a zástancov apoštolskej tradície. Pri legalizácii duchovnej disciplíny treba mať na pamäti zásadu, že tradovaný étos má prednosť pred fixným právom.

Trulánska synoda (691/692) viedla k regionálnemu, čiastočnému odklonu od predchádzajúcej disciplíny. Východné cirkvi sa držia pravidla monogamie, ale povinný celibát obmedzujú na biskupov. Dokonca sa od nich vyžaduje, aby sa odlúčili od svojich manželiek, čo predchádzajúce cirkevné synody odmietli.

Ďalší vývoj západnej cirkvi od gregoriánskej reformy cez Tridentský koncil až po Druhý vatikánsky koncil a súčasný Kódex kánonického práva nepredstavuje podľa profesora Wollbolda zásadný odklon od ranej cirkevnej disciplíny prvého tisícročia. To isté platí o prechode od pravidla sexuálnej zdržanlivosti k pravidlu celibátu.

Kniha profesora Wollbolda je dôležitým míľnikom na poli výskumu histórie celibátu. Niektoré komentáre autora sú však bez ďalšieho výskumu a doplnenia prameňov neudržateľné, čo však zodpovedá úmyslu autora neposkytnúť učebnicu celibátu, ale pracovný materiál pre ďalší výskum problematiky.

Redakcia
Redakcia DoKostola.sk

Na našej webovej stránke používame cookies pre meranie návštevnosti v Google Analytics. Nezbierame žiadne citlivé dáta o používateľoch. Potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.