Keď počujeme slovo radikálny, hneď si predstavíme človeka tvrdého, nekompromisného, neústupčivého, možno až agresívneho.
V skutočnosti však slovo radikálny, ktoré pochádza z latinského radix, hovorí o človeku, ktorý ide ku koreňu veci. Mal by to byť človek, ktorého nezaujíma len povrch vecí alebo udalostí. Radikálneho človeka nezaujíma len to, čo vidno navonok, a preto sa zamýšľa a hĺba, aby vec, jav či udalosť pochopil do hĺbky. Keď teda hovoríme o radikálnosti, hovoríme o hĺbke, ktorá je pod povrchom.
Žijeme však v kultúre, ktorá nás orientuje na to, čo je rýchle a lacné, čo možno zažiť okamžite a bez veľkej námahy. Dostávame toľko ponúk, vnemov a impulzov, že kým sa stihneme zamyslieť nad prvým, tak našu pozornosť už púta ďalší a ďalší.
Podobenstvo o rozsievačovi, ktoré Pán Ježiš vysvetľuje svojim učeníkom (Mt 18,18-23), nám kladie otázku, či sme hlbokí. Či dovolíme, aby zasiate Božie slovo v nás mohlo zapustiť korene. To však znamená aj našu iniciatívu. Je len na nás, či dovolíme, aby Božie slovo naozaj preniklo do nášho vnútra a prerástlo našu dušu, mentalitu, spôsob nášho zmýšľania i spôsob budovania našich vzťahov.
Slovo radix sa vyskytuje aj v latinskej verzii podobenstva: „U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne.“
Učiteľkou hĺbania, vstupu do hĺbky vlastného vnútra, je Panna Mária. Pri udalostí Zvestovania o nej počúvame, že o všetkom uvažovala vo svojom srdci. Pápež Benedikt XVI. v tejto súvislosti poukázal na to, že to jej „hĺbanie v srdci“ sa dá preložiť ako „uvažovanie o súvislostiach“, o vzájomnom prepojení toho, čo sa s ňou a okolo nej deje.
Prežívame dovolenkový čas, teda máme viac priestoru, aby sme išli do hĺbky a objavili tak dôležité súvislosti v našich životoch, ako môj život súvisí s Bohom a jeho plánom. Skúškou správnosti, či sa nám to podarí, je čas. Ak objavíme tie správne súvislosti, potom vytrváme aj v čase, ktorý bude nečasom.
Tak ako sa hĺbka koreňov stromu ukazuje vo víchrici, tak nás preverí kríza, diagnóza, zrada… Nás samých niekedy prekvapí naša vlastná reakcia na nečakaný podnet. Zrazu z nás vyjde slovo či reakcia, ktoré len ukážu, že s prehlbovaním našich koreňov ešte nie sme hotoví.
Ježiš nám nehovorí, že cesta do hĺbky vlastného vnútra bude ľahká, ale je životne dôležitá. Pretože práve od tejto hĺbky závisí, či budem žiť ako Božie dieťa, alebo zostanem duchovnou sirotou.
Buďme preto radikálni v tom pravom zmysle slova!