Dotyk Boha

Mons. Jozef Haľko

Mons. Jozef Haľko

Biskup Jozef Haľko. Zdroj: archív autora
Biskup Jozef Haľko. Zdroj: archív autora

Keby sme v talianskych Dolomitoch vyslovili slovné spojenie Boží prst, nie všetci by si spomenuli na Bibliu. Rovnaký názov totiž nesie tamojší vrch. Vlastne to ani nie je vrch alebo kopec, ale skôr skalný stĺp, ktorý sa dole zužuje a stúpa do niekoľkotisícmetrovej výšky. Pripomína tak ukazovák, ktorý ukazuje na nebo.

Ak sa horolezec dostane až na jeho vrchol, vníma nielen to, že má nebo takpovediac na dosah, ale pri pohľade nadol vidí, ako sa vzdialil od zeme. Takýto pohľad umožňuje úzky tvar Božieho prsta.

Boží prst je tak nádherným biblickým symbolom, ktorý nám pripomína, že musí byť niečo medzi nebom a zemou, teda medzi Bohom a človekom. Takmer automaticky sa nám pred očami vynorí slávna maľba v Sixtínskej kaplnke, na ktorej Boh Stvoriteľ približuje svoj ukazovák k Adamovmu. Traduje sa, že Michelangelo pôvodne namaľoval tieto dva prsty tak, že sa dotýkali. Dostal však pokyn, aby medzi nimi urobil malú medzeru.

Michelangelo Buonarroti: Stvorenie Adama, Sixtínska kaplnka. Zdroj: wikimedia commons

Práve v tejto malej medzere je ukrytá dôležitá výpoveď. Boží prst sa načahuje k Adamovmu, ale očakáva sa, že aj Adam zdvihne svoj ukazovák a dotkne sa toho Božieho. Bez tohto dotyku totiž chýba životné spojenie.

Pán Ježiš v evanjeliu pripomína, že on Božím prstom vyháňa zlého ducha, a tým nás pozýva, aby sa naše prsty dotkli (porov. Lk 11,20). Rovnaký výraz nájdeme už v Starom zákone, keď Egypťania spoznávajú, že Izraelitov ochraňuje „ich“ Boh, a označujú to ako Boží prst.

Vidieť na nás kresťanoch 21. storočia, že sa naše prsty dotýkajú s Božím? Boh sa totiž neustále približuje a túži dotknúť sa nás. Tak veľmi nám chce dať svoju silu, no zároveň rešpektuje našu slobodu.

Tvorcovia dobrodružných alebo akčných filmov obľubujú scény, v ktorých sa niekto drží balkóna, rímsy či parapety len končekmi prstov s vypätím všetkých síl. V poslednom momente pred pádom ich za ruku chytí záchranca kričiac: „Poriadne sa ma drž!“ Presne toto Ježiš hovorí aj v dnešnom evanjeliu každému z nás: „Dobre sa ma drž!“

Čo to znamená v praxi, nám názorne predviedla chorá žena z evanjelia, ktorá sa s vierou dotkla obruby Ježišových šiat. A tento dotyk ju uzdravil. Hoci sa okolo Ježiša tlačí dav ľudí, on sa spýta v jednotnom čísle: „Kto sa ma to dotkol?“ Ježiš si všimol len tento jeden dotyk viery, ktorý uvoľnil jeho silu.

Keď tento obraz vztiahneme na svoje kresťanstvo, môžeme povedať, že účinkom svätého krstu sme každý pod vplyvom trvalého Božieho dotyku. Sme pod neustálym signálom Svätého Ducha. O tento signál, o toto spojenie sa však treba starať. Práve svätá spoveď i Eucharistia sú tou najlepšou príležitosťou, ako vyčistiť ten priestor medzi naším „prstom“ a tým Božím a skvalitniť naše spojenie, aby bol náš dotyk Boha naozaj účinný.

Mons. Jozef Haľko
Mons. Jozef Haľko je od roku 2012 pomocným biskupom Bratislavskej arcidiecézy. V roku 2013 bol prezidentom SR vymenovaný za vysokoškolského profesora v odbore katolícka teológia. Je predsedom Rady pre Slovákov v zahraničí a Rady pre migrantov a utečencov. Prednášal cirkevné dejiny a je autorom viacerých knižných publikácií.