Rímskokatolícka cirkev si 11. apríla pripomína svätého Stanislava zo Szczepanowa, jedného z hlavných patrónov Poľska. Bol kňazom, biskupom a napokon mučeníkom, ktorého smrť zanechala stopu nielen v dejinách poľského kresťanstva.
Stanislav sa narodil okolo roku 1035 v obci Szczepanów v Malopoľsku. Pochádzal z urodzenej, hoci nie veľmi bohatej rodiny Wiesława a Bogny. V mladosti sa učil v krakovskej katedrálnej škole a neskôr pokračoval v štúdiách pravdepodobne vo Francúzsku alebo v dnešnom Belgicku. Po návrate do vlasti prijal kňazské svätenie a stal sa kanonikom krakovskej kapituly.
V roku 1072 bol vymenovaný za krakovského biskupa. V období silného napätia medzi Cirkvou a panovníkmi sa postavil na stranu reforiem, ktoré presadzoval pápež Gregor VII. (1073 – 1085). Usiloval sa o obnovu morálneho života kléru, podporoval chudobných a siroty a dbal o formáciu budúcich kňazov. V tomto čase spolupracoval aj s kniežaťom Boleslavom II. Chrabrým, ktorého podporil v snahe o získanie kráľovskej koruny.
K ich dramatickému rozchodu došlo, keď biskup verejne kritizoval kráľa za krutosti páchaného na obyvateľstve, najmä na šľachticoch a ich manželkách. Niektoré zdroje uvádzajú, že Stanislav kráľa exkomunikoval. Tradícia hovorí, že Boleslav sa rozhodol konať bez súdu a dal biskupa zavraždiť pri oltári počas slávenia omše 11. apríla 1079 v kostole na Skałke v Krakove.
Skutočné motívy konfliktu zostávajú dodnes zahalené rúškom tajomstva. Podľa niektorých historikov išlo o politický boj medzi dvoma mocenskými frakciami. Stanislav vraj reprezentoval záujmy opozičnej skupiny a jeho smrť mohla byť výsledkom odhaleného sprisahania. Iní tvrdia, že bol obeťou svojho neohrozeného postoja voči panovníkovej tyranii. Jeho relikvie boli v roku 1088 prenesené do katedrály na Waweli, kde sa potom nad jeho hrobom konali kráľovské korunovácie.
Kanonizačný proces bol zavŕšený 8. septembra 1253 v Bazilike svätého Františka v Assisi pápežom Inocentom IV. Svätý Stanislav sa tak stal prvým poľským svätcom uznaným Cirkvou.
V roku 1963 ho pápež Ján XXIII. vyhlásil za jedného z hlavných patrónov Poľska a mesta Krakov. Svätý Ján Pavol II. ho nazval patrónom kresťanského morálneho poriadku, biskupom, ktorý sa v mene spravodlivosti postavil proti zneužitiu moci.
Svätý Stanislav zo Szczepanowa nie je len postavou z legendy. Pripomína, že v každej oblasti života zostáva zákon svedomia v platnosti. Svätec, ktorého meno nesú kostoly (na Slovensku štyri), školy i ulice, nás učí, že mlčať, keď sa deje bezprávie, znamená schvaľovať ho. A že niekedy treba rozhodne stáť, aj keď všetci ostatní kľačia.
Svätý Stanislav, oroduj za nás!
