Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty! Slepý farizej, vyčisti čašu najprv zvnútra, aby bola čistá aj zvonka! (Mt 23,26)
Toho „beda“ bolo v dnešnom i včerajšom evanjeliu až-až. Jeden by sa aj naľakal, pretože som schopný vidieť farizejov a zákonníkov v iných, ale, úprimne povedané, všetci sme pokrytcami, i keď si to často neuvedomujeme či nepriznáme, v prvom rade ja.
Ježiš však neodsudzuje hriešnika, či už je to farizej, alebo prostitútka. Chce, aby som si uvedomil, že pokrytectvo ničí vzťahy s Bohom i medzi ľuďmi. Často vidím svoje chyby na druhých. Akoby mi nastavili zrkadlo, akurát je ťažké si priznať najmä to, čo na sebe neprijímam. Chcem vyzerať dobre: vtipný, žoviálny, ústretový, hlavne pokorný, ale… odtiaľ potiaľ.
Je dobré nesúdiť ani seba, ani druhých. Vždy môžem prosiť Pána, aby mi dal dary Ducha Svätého, teda lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, trpezlivosť, milotu, dobrotu atď. (porov. Gal 5,22). Toto nie je z nás, to si treba vyprosiť. A Duch Svätý nás usvedčuje z hriechu, ale neodsudzuje: OK, som rád, že už vieš pravdu o sebe, a teraz vstaň a pokračuj na ceste obrátenia.
Ešte spomeniem svätú Moniku, matku svätého Augustína. Asi už všetci dobre vieme, že sa za svojho syna modlila okolo osemnásť rokov. Matka, ktorá miluje a pozná, čo je dobré pre jej deti, urobí všetko, aby to jej deti spoznali. Vytrvalosť priniesla ovocie… Ona, Monika, vyronila veľa sĺz lásky pre Augustína.
Čo však považujem za úplne podstatné, je dôvera v Božiu lásku k nám, teda i k našim synom a dcéram. Mnohé matky sa združujú v spoločenstve matiek presne za týmto účelom. Modlia sa za svoje deti. Dôverujme Bohu, že naše modlitby vyslyší. Monika sa dožila radosti z obrátenia syna. Mnohé matky či otcovia sa možno nedožijú, ale ich modlitba neostane nevyslyšaná, veď Boh miluje naše deti viac ako my.