Silueta muža s biskupskou palicou, trojlístkom v ruke a legendou o vyhnaní hadov z Írska sa spája s osobou svätého Patrika, hlavného patróna Írska, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 17. marca. Napriek tomu, že Katolícka cirkev ho formálne nekanonizovala, vyoral hlbokú brázdu v dejinách kresťanstva a írskej identity ako veľký evanjelizátor a zakladateľ kresťanských komunít v krajine, ktorá bola dovtedy pohanská.
Dátumy Patrikovho života nemožno s istotou určiť, ale existuje všeobecná zhoda, že pôsobil ako misionár v Írsku počas 5. storočia. Narodil sa na konci rímskej nadvlády v Británii do kresťanskej rodiny. Jeho otec Calpurnius bol miestnym cisárskym úradníkom a diakonom, jeho starý otec Potitus bol kňazom. Napriek tomuto pozadiu sa mladý Patrik o vieru veľmi nezaujímal.
Všetko sa však zmenilo, keď ho v šestnástich rokoch uniesli írski piráti a odviezli do Írska ako otroka. Strávil tam šesť rokov ako pastier a v tom období sa ho dotkla Božia milosť. Spoznal, že to, čo robil, nebolo správne. V modlitbách našiel silu a podľa jeho vlastných slov mu Boh vnukol myšlienku na útek. Po dlhom pochode sa dostal k prístavu, kde presvedčil posádku lode, aby ho vzala domov do Británie.
Po návrate k rodine sa Patrik venoval štúdiu teológie a prijal kňazské svätenie. Stal sa biskupom a po niekoľkých rokoch sa rozhodol naplniť videnie, ktoré mal vo sne: írski obyvatelia ho volali späť do krajiny, ktorá ho kedysi zotročila.
Po príchode do Írska zakladal kresťanské komunity a obracal pohanov na vieru. Namiesto toho, aby sa s druidmi dostal do otvoreného konfliktu, využíval ich kultúrne a náboženské symboly na vysvetlenie kresťanských náuk. Najrozšírenejším príkladom je trojlístok, ktorý používal na vysvetlenie tajomstva Najsvätejšej Trojice.
Jednou z najznámejších legiend o svätom Patrikovi je vyhnanie hadov z Írska. Keďže na ostrove hady nikdy nežili, tento príbeh symbolizuje víťazstvo misionára nad pohanstvom a temnotou. Ďalšia legenda hovorí o jeho štyridsaťdňovom pôste na vrchu Croagh Patrick, kde bol pokúšaný démonmi, ktorých nakoniec zahnal zvonením svojho zvončeka.
Patrikovi sa pripisuje aj dar účinného exorcizmu a uzdravovania. Existujú záznamy, že jeho relikvie boli používané pri liečení chorých a ochrane pred zlými silami.
Patrik zomrel 17. marca okolo roku 461 v Downpatricku v dnešnom Severnom Írsku. Tento deň sa dodnes oslavuje ako Deň svätého Patrika a je nielen cirkevným sviatkom, ale aj oslavou írskej identity po celom svete.
Pancier svätého Patrika, známy aj ako Modlitba svätého Patrika, vyjadruje vieru a dôveru v Boha a jeho ochranu proti všetkému zlu a nepriateľom. Pripomína nám našu závislosť na Bohu a potrebu jeho ochrany vo všetkých oblastiach nášho života:
Obliekam si dnes Božiu výzbroj a prosím, nech ma sprevádza veľká moc vzývania Najsvätejšej Trojice. Verím v jedného Boha v troch osobách, Stvoriteľa neba i zeme.
Obliekam si dnes Božiu výzbroj a prosím, nech ma sprevádza moc Kristovho vtelenia a krstu, moc jeho ukrižovania, smrti a pochovania, moc jeho zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia, moc jeho príchodu v deň Posledného súdu.
Obliekam si dnes Božiu výzbroj a prosím, nech ma sprevádza moc lásky serafínov, poslušnosti anjelov, nádej na vzkriesenie a život večný, moc modlitieb patriarchov, predpovedí prorokov, kázaní apoštolov, viery vyznávačov, čistoty svätých panien, moc skutkov spravodlivých ľudí.
Obliekam si dnes Božiu výzbroj a prosím, nech mi neuškodí, ale pomáha sila neba, svetlo slnka, jas mesiaca, nádhera ohňa, žiara blesku, prudkosť vetra, pevnosť zeme a tvrdosť skál.
Obliekam si dnes Božiu výzbroj a prosím, Božia sila nech ma sprevádza, Božia moc nech ma drží, Božia múdrosť nech ma učí, Božie oko nech bdie nado mnou, Božie ucho nech ma počúva, Božie slovo nech mi dáva hovoriť, Božia ruka nech ma vedie, Božia cesta nech sa prestiera predo mnou, Boží štít nech ma kryje.
Boh je mojím útočiskom a ochranou pred osídlami démonov, pred zvodmi vášní, pred žiadostivosťou, pred každým, kto mi zamýšľa ublížiť, či zďaleka, či zblízka, či málo, či veľa.
Dnes vzývam všetky tieto moci proti každej nepriateľskej nemilosrdnej sile, ktorá môže ublížiť môjmu telu a mojej duši, proti zaklínaniu falošných prorokov, proti temnému zákonu pohanstva, proti falošnému učeniu bludárstva, proti zradnosti modloslužobníctva, proti čarovaniu (žien, druidov, okultistov, ezoterikov, mágov, veštcov, satanistov a iných…), proti všetkému, čo spútava a ničí dušu i telo človeka.
Kristus nech ma chráni pred každou otravou, pred ohňom, pred utopením, pred smrteľným zranením, aby som mohol prijať hojnú odmenu.
Kristus so mnou, Kristus predo mnou, Kristus za mnou, Kristus vo mne, Kristus podo mnou, Kristus nado mnou, Kristus po mojej pravici, Kristus po mojej ľavici, Kristus v (dome, škole, aute, práci, spoločenstve…). Kristus, keď si líham, Kristus, keď si sadám, Kristus, keď vstávam.
Kristus v srdci každého, kto na mňa myslí, Kristus v ústach každého, kto ku mne hovorí. Kristus v každom oku, ktoré ma vidí. Kristus v každom uchu, ktoré ma počuje.
Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať? (Ž 27) Kristus je moja spása. Nech je tvoja pomoc, ó, Pane, neustále s nami.
Obliekam si dnes Božiu výzbroj a prosím, nech ma sprevádza veľká moc vzývania Najsvätejšej Trojice. Verím v jedného Boha v troch osobách. Amen.
