Poznáte legendárny muzikál Jesus Christ Superstar? Je to skutočne kultová záležitosť. Nachádza si svojich fanúšikov od svojho vzniku až do dnešných dní. Okrem filmového spracovania sa hráva aj na javiskách, existujú kapely, ktoré vystupujú s piesňami z tohto muzikálu. Niektoré piesne „zľudoveli“ a dostali sa aj do slávení svätých omší, len sa v nich upravil text.
Môžeme mať výhrady k tomuto spracovaniu, veď nakoniec aj názov je provokatívny, ba niekto by povedal, že zosmiešňujúci: „Ježiš Kristus – Superstár“. Niečo, ako keď chcel Herodes vidieť Ježiša urobiť zázrak… Aj vtedy mohol byť Ježiš „Superstár“, zabávač, hviezdička popkultúry, potulný kúzelník, komediant. Ale presne toto Pán Ježiš nebol!
Omnoho väčšou chybou však je, že príbeh Jesus Christ Suprestar sa končí v polovici. Končí sa Ježišovou smrťou. Jeho smrť je bodka, „amentma, šmitec, dýmka zhasla“.
V takomto ponímaní, bez zmŕtvychvstania, by bol Ježišov príbeh iba ďalší príbeh potulného filozofa, proroka, vizionára, ktorý za svoje radikálne názory bol zabitý.
Radikálnosť Ježišovho životného postoja spočívala v láske: v nastavovaní druhého líca a v odpúšťaní. V ľudských očiach akoby bol naprogramovaný prehrávať…
Napriek tomu je muzikál Jesus Christ Superstar silným dielom, ktoré majú radi ako veriaci, tak aj neveriaci.
Taliansky spisovateľ, komunista, provokatér a legendárny filmový režisér Pier Paolo Pasolini natočil svojho času krátky film s názvom Ricotta – Tvaroh. Je to provokatívne dielo, ktoré si uťahuje z katolíckeho gýča, z ružovomodrých svätých obrázkov, anjelikov a obláčikov. Pasolini nastavil zrkadlo katolíckym tvorcom a dostal sa do nemilosti cirkevných predstaviteľov, ktorí jeho film brali ako urážku.
Vo filme Ricotta sú herci hlavní hrdinovia, ktorí hrajú svätých a tiež Ježiša. Je tam aj jeden bezvýznamný herec, ktorý hrá lotra na kríži. Všetci si z neho uťahujú, podceňujú ho a zosmiešňujú. No a keď natáčajú gýčovú scénu ukrižovania, tak tento nepodstatný herec skutočne zomrie. Táto scéna je veľkým výkrikom a každý divák pochopí, že Pasolini natočil niečo neuveriteľne silné, provokatívne a dojímavé. A že všetka tá hra na „karneval svätosti“ nemôže obstáť a je len prezlečeným rúhaním.
Aby si Pasolini napravil povesť, sfilmoval o pár rokov neskôr v roku 1964 Evanjelium podľa svätého Matúša. Nepridal doň žiadnu vlastnú interpretáciu. K biblickému textu „iba“ doplnil obraz. Viete, čo sa stalo? Natočil jeden z najlepších náboženských filmov všetkých čias.
To je tá sila! Ježišov príbeh je neskutočnou inšpiráciou a otrasie vaším vesmírom, aj keď ho vyrozprávate hoci aj skomolene. Niečo tam je, čo sa vymyká štandardnosti literárnych diel.
Niekde som zachytil vtipnú glosu v zmysle: „Dobre, hovoríte, že Biblia je len rozprávka… Tak mi povedzte, prečo je v toľkých krajinách sveta zakázaná. Červenú čiapočku nezakázali nikde…“
